Name - day

Keďže dnes mám meniny, ponúknem vám pár pranostík, ktoré pripadajú na tento deň:

Ak sa do Michala hrozno nedovarí, nebudeš mať z neho vína súdok starý.

Ak sú do Michala vtáci doma, nebude tuhá zima.

Ak sú na Michala lastovičky tuná ešte, tak sa tuhej zimy, ľudia, viac netešte.

Čo svätý Michal zakazuje, to svätý Mikuláš rozkazuje.

Jasné nebo v noci pred Michalom zvestuje, že po ňom treskúca zima nasleduje.

Keď na Michala prší, nebude veľkej zimy do Vianoc.

Keď na svätého Michala prší, bude málo vína, veľa vody.

Koľko mrazov pred Michalom, toľko po Valburge.

Koľko mrazov pred Michalom, toľko studených dní bude po Ďure /24.4/.

Michal - snehom kýchal.

Michal zimu dychal.

Michalovo žito a Urbanov ovos /25.5/ znesú i slabší podnos.

Na Michala, či z hory a či z doly, zimný vetrík vstane.

Na židovské Michalské sviatky prosia židia o dážď.

3x hurá

Konečne. Spravila som to. Prvé štátnice, z pedagogiky, sú úspešne za mnou, a to som ešte ani nezačala chodiť do tretiaku :-)
Tak mi odľahlo. Som išla ako úplne úplne posledná zo všetkých študentov. To by som nebola ja aby som nemala také šťastie. Postupne, ako vychádzali von tí, čo boli predo mnou, všetci takí sklesnutí, zdeptaní, už som si myslela, že to nespravím ale nakoniec sa podarilo. Očakávam gratulácie. :-)))))

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Keď už tu máme tie hody, dám vám sem už v poradí štvrtú kapitolu poviedky. Už mám hotové aj ďalšie, len ešte nie sú upravené. Toto je skôr taká opisná, chcela som, aby ste si vedeli predstaviť ich nový dom, tak dúfam, že sa vám to bude páčiť. Je tu trocha mojej fantázie ale aj skutočných vecí, ktoré som videla v Kanade minulý rok. Tak pekné čítanie želám :-)

4. kapitola

Napriek Eireeniným počiatočným protestom a strachu z takej drastickej zmeny, sa sťahovanie predsa len konalo.

O dva týždne neskôr, 17. júna, opúšťala rodina McCalvinovcov svoj dom v Crossfield. Slabo pršalo, ale ako vraví povera: Ak prší, sneží alebo je hustá hmla v deň, keď sa vydávate na cestu, budete mať šťastie.

A tak to aj bolo. Len čo opustili mesto, obloha sa vyjasnila a naskytol sa im krásny pohľad na hory. Paul išiel prvý a riadil sťahovacie auto, zatiaľ čo Gillian s Eireen zasa ich čierny Dodge Journey.

Cesta prebehla v poriadku. Do Calgary prišli niečo po jedenástej, takže mali celý deň na to, aby sa nasťahovali.

Keď Eireen uvidela ich nový dom, neverila vlastným očiam. Myslela si, že je pripravená na všetko, ale zistila, že sa mýlila. To, čo uvidela, určite nečakala.

Dom bol obrovský. Mal bielu farbu, základy z kameňa, dve garáže a po stranách boli vysadené stromy. Nebola schopná jediného slova. Bola úplne očarená.

Ani si nevšimla, že k domu dorazili ešte dve ďalšie autá. Uvidela z nich vystupovať Dereka a Alana, otcových dvoch kamarátov, ktorí im na Paulovu žiadosť prišli pomôcť s nábytkom.

Eireen sa rozhodla, že si dom najprv prezrie a až potom začne pomáhať s nosením vecí. Vykročila teda a pomaly vstúpila do domu.

Nebol úplne zariadený, boli tam len základné veci. Uvidela široké drevené schodisko, rýchlo ním vybehla na poschodie a šla pohľadať svoju izbu. Lenže na chodbe sa pred ňou rozprestieralo toľko dverí, že nevedela, ktoré má otvoriť ako prvé. Tak sa rozhodla, že pôjde rad za radom.

Otvorila prvé dvere. Bola za nimi veľká miestnosť so samostatnou kúpeľnou. To bude asi spálňa rodičov, pomyslela si a pokračovala ďalej.

Každé dvere za sebou skrývali nejakú veľkú miestnosť. Eireen ich napočítala päť.

„Už si si vybrala niektorú z izieb?“ spýtala sa jej Gillian, ktorá sa znenazdajky objavila za jej chrbtom. Eireen sa jemne strhla.

„Hm, ešte nie, práve som si ich dopozerala. Ale najviac sa mi páči asi táto,“ povedala a ukázala pri tom na dvere na druhej strane domu. Boli bránou k veľkej izbe s vlastnou kúpeľnou a veľkým šatníkom. Ale najviac sa jej páčilo strešné okno a okrúhly výklenok, z ktorého mala výhľad na ulicu. Podobal sa tomu, čo mala v izbe v Crossfield, len ten býval rovný. Už si predstavovala, ako tam bude sedieť a čítať knihy alebo len tak premýšľať.

„Eireen, poď si dolu zobrať svoje veci,“ zavolal ju zdola Paul.

Nasledovaná mamou zbehla dolu a očami zablúdila k veľkej kope škatúľ v strede obývačky. Vedela, že bude mať čo robiť, aby si do večera stihla nájsť všetky svoje veci a spraviť pre ne v izbe miesto.

Po piatich hodinách hľadania, vybaľovania, nosenia a ukladania do políc bola s výsledkom ako tak spokojná. Izba vyzerala útulne a už v nej bolo cítiť ju.

Rozhodla sa teda, že pôjde pomôcť mame s jej obrazmi.

Bola na svojich rodičov hrdá, dokázali toho veľa, zatiaľ čo jej najväčší úspech bolo druhé miesto v súťaži juniorov na konskej prekážkovej dráhe. Pri tej spomienke sa usmiala, prvýkrát odvtedy, čo .....

Ale to bolo už dávno. Rok predtým, ako spoznala Nicholasa.

Keď naňho pomyslela, tisli sa jej do očí slzy. Prudkým žmurkaním ich rýchlo zahnala, aby rodičia nič nespoznali.

Keď zostupovala dolu schodmi, uvidela, ako Paul práve vyprevádza Dereka a Alana , ktorí už síce dávno podonášali všetky škatule, ale ešte sa s jej rodičmi rozprávali a posedávali pri novučičkom okrúhlom jedálenskom stole. Videla na ňom tiež štyri poháre a fľašu vína. Trochu jej prišlo ľúto, že ju nezavolali, ale potriasla hlavou a s úsmevom sa s nimi ešte utekala tiež rozlúčiť.

Po ich odchode Gillian navrhla, aby si na chvíľu oddýchli. Keď vyšli na terasu, aby si tam mohli sadnúť, Eireen zostala už druhýkrát ohromená za jediný deň.

„Ste si istí, že toto všetko si môžeme dovoliť? Nie, že by sa mi to nepáčilo, dom je krásny, záhrada veľká... ale aj tak,“ spýtala sa prekvapene rodičov.

„My si to nemôžeme dovoliť, my sme si to už dovolili. Tento dom sme kúpili, takže už je náš,“ s úsmevom jej odpovedal Paul.

„Tvoj otec zarába dosť ako pilot, aj keď na úkor toho, že býva často preč a ja so svojimi obrazmi tiež nezarábam málo,“ otočila sa na ňu mama. „Len stále neviem, ako si sa rozhodla ty. Nájdeš si nejakú prácu alebo pôjdeš na vysokú?“

„Na podanie prihlášky je už neskoro, veď viete, že toho bolo na mňa veľa, takže si asi budem musieť nájsť nejakú prácu a na vysokú pošlem prihlášku až budúci rok,“ jedným dychom povedala Eireen. Rodičia len ticho prikývli.

Po chvíli vošli všetci traja naspäť do domu, aby mohli dokončiť, čo ráno začali.

Eireen bola už o siedmej taká unavená, že pomaly nevládala chodiť.

„Idem už spať, tak dobrú noc,“ povedala rodičom.

„Dobrú, zlatko,“ odpovedali naraz. „A nezabudni, čo sa ti bude snívať v novej posteli, to sa ti splní,“ stihla ešte Gillian dopovedať, keď počula zabuchnúť dvere na Eireeninej izbe.

Eireen to však zachytila a nevedela, či sa má toho sna báť alebo sa naň tešiť.

Patrick Swayze

Americký herec Patrick Swayze, ktorého preslávila hudobná romanca Hriešny tanec z roku 1987, v pondelok podľahol rakovine pankreasu. Zomrel vo veku 57 rokov.

Podľa amerických médií zomrel Swayze v kruhu rodiny a priateľov. Lekári mu diagnostikovali nebezpečnú formu rakoviny v januári 2008 a predpovedali mu polroka života. Herec však žil ďalší rok a pol a pokračoval v práci. Nakrúcal televízny seriál The Beast o veteránovi FBI a spolu s manželkou Lisou pripravoval knihu spomienok o svojom boji s chorobou pod názvom Ešte jeden tanec.

"Ako si vypestujete pozitívny prístup, keď všetky štatistiky tvrdia, že už ste mŕtvy? Preto idete pracovať," povedal Swayze denníku The New York Times vlani v októbri. Podľa jeho známych vraj herec pri filmovaní odmietal užívať utišujúce prostriedky proti bolesti, aby neovplyvnili jeho herecký výkon. V rozhovore pre jednu americkú televíziu však priznal, že sa bojí a "prechádza peklom".

"V Patrickovi sa vzácne a krásne kombinovala číra mužnosť a mimoriadny šarm," uviedla v reakcii na hercovi smrť jeho partnerka z Hriešneho tanca, herečka Jennifer Grey. "Nikdy sa nebál a trval na tom, že všetky akrobatické kúsky odohrá sám," dodala.

Swayze hral v desiatkach filmov. Medzi nimi treba spomenúť napríklad Bod zlomu, Outsideri alebo Listy od vraha. Okrem Hriešneho tanca mu priniesol slávu aj romantický film Duch z roku 1990, kde si po jeho boku zahrala Demi Moore a Whoopi Goldberg. Malú "reprízu" úlohy z Hriešneho tanca absolvoval aj v pokračovaní tohto tanečného príbehu. Vo filme Hriešny tanec 2: Havanské noci si zahral malú rolu inštruktora tanca.

Swayze bol 34 rokov ženatý so svojou školskou láskou Lisou Niemi. Pár bol bezdetný.

-bude nám všetkým chýbať :-(

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Viem, že som vás nechala dlho čakať ale štátnice sa blížia tak musíte byť trpezliví.
Dúfam, že sa vám bude táto kapitola páčiť. Here it is:


3. kapitola:

„Eireen, tak ideš sa najesť alebo nie?“ vytrhol Eireen zo spomienok mamin krik, ktorý sa znova ozval zdola z kuchyne. Potriasla hlavou a prebrala sa do smutnej reality.
Bolo tretieho júna, týždeň po Eireeniných záverečných skúškach v škole, ktoré zvládla, aj keď si vôbec neverila. A nielen neverila, na škole jej už vlastne dávno nezáležalo. Tak ako na ničom inom.
„Už idem,“ zvolala polohlasne, no bez akejkoľvek emócie.
Pomaly schádzala dolu schodmi, aby spravila mame radosť. Keď vošla do kuchyne, uvidela otca usadeného za vrchstolom a mamu nesúcu naložené taniere na stôl. Ich obsah ju viac než prekvapil. Na obed mali na oleji restované krevety poliate citrónovou šťavou a k tomu zelený šalát s mini paradajkami.
„Čo sa deje?“ spýtala sa Eireen rodičov a konečne bolo v jej tvári badať akýsi náznak záujmu. „Takýto obed sme nemali odvtedy, čo mal ocko narodeniny. Niečo oslavujeme?“ tipovala.
Gillian a Paul sa na seba ticho pozreli, vymenili si zopár veľavravných pohľadov a nakoniec sa slova ujal Paul.
„Zlatko, vieme aké je to pre teba ťažké, ale už sa nemôžeme s mamou pozerať na to, ako trpíš, a preto sme sa rozhodli, že sa budeme sťahovať a ...“ nedopovedal, pretože Eireen mu skočila do reči.
„Sťahovať? A kam? Myslíte, že niekde inde to bude pre mňa ľahšie? Omyl. Nikdy to už nebude ľahšie. Ani tu v Crossfield ani nikde inde. Ja chcem zostať pri Nicholasovi.“
„Eireen, počúvaj ma,“ začala Gillian, „máš ešte len 19 rokov, celý život pred sebou, nemôžeš ho premárniť vysedávaním pri okne, stále v depresívnej nálade. Už k nám nechodia ani tvoje kamarátky. Kedy si s nimi bola naposledy na nákupoch alebo na káve? Už si ani nespomenieš. A vieš prečo? Pretože si tvrdohlavá ako tvoja stará mama a nechceš si uvedomiť, že čas sa nedá vrátiť a nemôžeš zmeniť to, čo sa už stalo, iba sa s tým zmieriť.“ Dohovárala jej, no márne.
„Nie!“ vykríkla Eireen a s plačom vybehla späť do svojej izby, zabuchla za sebou dvere a hodila sa na posteľ. Cítila sa hrozne. Zlostne, no najmä bezmocne. Doteraz si myslela, že ju chápu aspoň jej rodičia, ale teraz zistila ako hrozne sa mýlila. „Budeme sa sťahovať,“ rezonovalo jej stále v ušiach. To jej predsa nemôžu spraviť. Tu sa narodila, vyrastala a stretla svoju prvú a jedinú lásku, Nicholasa. Nevedela si predstaviť, že by žila niekde inde ako v Crossfield. Nie, jednoducho nie. Oni nech sa sťahujú, ale ona nikam nepôjde. Nikam.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Neodpovedala. Nevidela dôvod.
Dvere sa však pomaly otvorili.
Vedela, že je to mama, aj keď bola otočená chrbtom k dverám.
Gillian si opatrne sadla k Eireen na posteľ. Nevedela ako začať, tak sa jej spýtala:
„Nie si vôbec zvedavá, kam sa chceme presťahovať? Nie je to ďaleko, len 43 km južne od Crossfield. Našli sme krásny dom na severozápade Calgary. Uvidíš, bude sa ti tam páčiť.“ Pokúšala sa ju zaujať a čiastočne sa jej to aj podarilo.
Calgary. To mesto sa Eireen páčilo. Bola tam síce párkrát, ale poznala ho len zbežne. Vedela, že tam žije okolo jedného milióna ľudí a v tom roku, keď sa narodila, tam boli zimné olympijské hry. Ale presne si pamätala ako vyzerá. Pravidelné rady domov popretkávané zelenými stromami na západe mesta, obrovská priemyselná zóna na východe, centrum tvorené mrakodrapmi ale aj malými domčekmi a reštauráciami medzi nimi. To všetko videla z veže, ktorá je v centre a je z nej nádherný výhľad. Mesto na ňu urobilo ozajstný dojem, ale nikdy si nepredstavovala, že by mala niekedy žiť v takom veľkom meste.
Zotrela si slzy a pomaly sa otočila k mame.
„Ale prečo sa musíme sťahovať? Mne je tu dobre a budem aj blízko Nicholasa.“ Stále sa snažila presadiť svoje.
„No veď práve, takto naňho budeš stále myslieť a pýtať sa sama seba, čo by bolo keby. Musíš sa s minulosťou popasovať a ísť ďalej. Ja viem, že nikdy som nezažila čo ty, a preto neviem čo presne cítiš, ale ver, že tak to bude lepšie. Tu v Crossfield ti ho bude všetko len pripomínať. Pochop to.“ Vysvetľovala Gillian dcére, pobozkala ju na čelo, pomaly vstala z postele a zamierila k dverám. Tesne pred ich otvorením ju však zastavil dcérin hlas.
„Mami?“ ozvala sa Eireen.
„Áno zlatko?“ spýtavo sa na ňu obzrela.
„Ľúbim ťa, aj ocka.“ Povedala a znovu mala slzy na krajíčku. Vedela, že jej chcú rodičia len dobre, no nevedela, či je na takú prudkú zmenu dostatočne silná.
„Ja viem, aj my ťa ľúbime, veď si naše jediné dieťa a chceme, aby si bola v živote šťastná,“ odpovedala jej Gillian a s ustarosteným pohľadom vyšla z izby.

Kto sa skrýva za menom ...

Michal, Michaela

Mužské meno Michal má hebrejský pôvod a v preklade znamená "ako Boh", Bohu podobný". Toto starozákonné biblické meno patrí na našom území (aj v ženskej podobe Michaela) k bežne zaužívaným a nositeľov oslovujeme Mišo, Miško, Michalko (Miša, Miška, Michaelka). Meniny oslavujú Michal a Michaela spolu 29. septembra.

Tí, čo súdia. Tak by sa dala v stručnosti charakterizovať osobnosť týchto ľudí. Ich výraznými vlastnosťami sú vôľa, aktívnosť a zmyselnosť. Sú aj veľkorysí, dominantní a dokážu byť dosť tvrdí. Michal i Michaela majú sklon k introvertnosti. Väčšmi dôverujú cieľavedomému postupu pri práci ako intuícii. Ťažko sa prispôsobujú okolnostiam a sú len málo ovplyvniteľní.

Michalovia a Michaely sú ľuďom, ktorých ľúbia, oddaní a vždy nablízku. Michal aj Michaela majú dobrú životaschopnosť. Zvyčajne sú od prírody silní, nepodľahnú ľahko únave, ani chorobe.

Ovplyvňujú ich planéty Merkúr a Venuša. Šťastné farby nositeľov mien sú sivá, biela, zelená. Ochranné rastliny palina, čakanka, nechtík, ochranné kamene smaragd, ruženín, zafír.

Žene menom Michaela podarujte ružu. K meninám jej podarujte kyticu čajohybridov s bledoružovými kvetmi – táto odroda má výstižné meno Michele Meilland. Mišky potešíte aj netradičnou kyticou liečivého rebríčka obyčajného (myšieho chvosta).

Jánošík

Príbeh najslávnejšieho zbojníka, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Stal sa symbolom ľudového odporu proti panskému útlaku. Ľudová fantázia ho obdarila priam rozprávkovými vlastnosťami, zázračnou silou, neobyčajnou chytrosťou a odvážnymi činmi. Doteraz boli natočené štyri celovečerné filmy o Jánošíkovi, ale aj napriek tomu ľudového hrdinu celkom nepoznáme. Poznáme len ľudovú legendu o slávnom zbojníkovi, ktorý bohatým bral, chudobným dával a po zrade bol popravený zavesením na hák za rebro. Skutočného Juraja Jánošíka, mladíka z Terchovej približuje až tento nový film.

Odporúčam všetkým, ktorí majú radi historické filmy. Podľa toho, čo som zatiaľ videla, to vyzerá dobre a už sa teším keď si to budem môcť pozrieť celé. Len keby to kino nebolo také drahé.