Cause an effect

Túto pesničku, keď som prvýkrát započula, pomyslela som si, že zas ďalší rap, čo je úplne mimo mojej sféry pesničiek, ktoré počúvam. Ale keď som ju počúvala dlhšie, začala sa mi aj celkom páčiť. Má taký zvláštny nádych. Ako si môžete všimnúť, v klipe sa objavujú len tri farby: čierna, biela a červená. Neviem, možno to má nejaký hlbší zmysel.
Ale najzaujímavejšie na tom je, že to režíroval nie spevák, ani hudobník, ale herec. Presnejšie austrálsky herec, ktorý, bohužiaľ, minulý rok v januári zomrel. Áno, ak hádate, že to bol Heath Ledger, hádate správne.



Trojminútové video k piesni Cause An Effect rapera N'Fa, známeho aj ako No Fixed Abode, nakrútili na jednu kameru v garáži Heathovho domu v Sydney krátko pred jeho smrťou v januári 2008.

N'Fa, predtým známy ako Nfamas z austrálskej hip-hopovej formácie 1200 Techniques, sa narodil v Londýne, no vyrastal v Perthe na západe Austrálie. S Ledgerom boli kamarátmi z detstva.

"Heath to režíroval veľmi dobre a výsledok ma skutočne teší ...Viem, že Heatha práca tešila," doplnil. Video predstavili aj v rámci spomienky na Ledgera na filmovom festivale v Ríme, ktorý sa konal od 15 - 23. októbra. Ledger sa predtým postaral aj o videoklipy gitaristu Bena Drakea alebo americkej alternatívnej rockovej skupiny Modest Mouse.

Môžem skonštatovať, že ak sa vám aj táto pesnička nepáči, určite si ju vypočujete, už len zo zvedavosti :-)
Klip je podľa mňa spravený kvalitne a je aspoň vidieť, že Heath robil svoju robotu dobre, s čím asi súhlasíte aj vy.
Keby tu tak bol aj teraz. :-(

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Prepáčte, že to tak dlho trvalo, kým som sem dala túto kapitolu, ale viete, škola, bakalárka, seminárky a trochu chýba aj inšpirácia. Ale budem veľmi rada, ak sa vám bude táto kapitola páčiť. Tak enjoy a poprosím aj komentáre :-)
(hrozne dlho mi trvalo, kým som k nej našla vhodnú pesničku, ale neviem, či sem podľa vás pasuje)



7. kapitola
Vo dverách sa zjavila čierna kučeravá hlava, pomaly ich otvorila a usmiala sa na prichádzajúcich návštevníkov.
„Dobrý večer. Sme vaši noví susedia a prišli sme sa vám predstaviť,“ začal Paul.
„Dobrý, nech sa páči, poďte dnu. A dávajte si pozor pod nohy. Ja zatiaľ zavolám rodičov.“ Povedala milo a pustila ich do domu.
Eireen s rodičmi sa neisto presunula do obývačky, kam ich dievča nasmerovalo. Počula ako volá na rodičov, pravdepodobne po španielsky. Po chvíli ich uvidela ako prichádzajú zo záhrady.
„Vitajte, už sme vás očakávali. Videli sme, ako ste sa sťahovali. Ja som Raquel, toto je môj manžel Felipe a toto je naša dcéra Rebeca.“ Všetci sa navzájom predstavili a Eireen podala koláč, ktorý stále držala v rukách, Raquel. Nevyzerajú zle, pomyslela si.
Posadali si na veľkú pohodlnú krémovú sedačku. Zrazu sa všetky oči stočili smerom ku kuchyni, odkiaľ bolo počuť slabé klopkanie. Po podlahe si veselo cupitalo malé čierne prasiatko.
„Nemusíte sa báť,“ povedala Rebeca, „to je Gorrino, on už veľmi nenarastie. Je to malé vietnamské prasiatko a môj miláčik. Nevymenila by som ho ani za svet.“ Dodala s veselými plamienkami v očiach.
Eireen vtedy pochopila, prečo si mali dávať pozor pod nohy. Aby to malé omylom nepristúpili.
„Odkiaľ ste sa sem prisťahovali?“ začal sa po chvíli trápneho ticha a nesmelých úsmevov vypytovať Felipe.
„Prišli sme z Crossfield, kúsok severne od Calgary. Teraz to mám bližšie do práce a manželka tu má lepšie možnosti ako maliarka. Eireen skončila školu, tak si tu môže nájsť prácu. Je tu naozaj krásne a pokoj, na to, že sme v takom veľkom meste.“ Rozhovoril sa Paul.
„Áno, to je. My sme sa sem presťahovali z Winnipegu a tu sa nám páči viac, že miláčik?“ Felipe sa usmial na manželku a pobozkal ju. Eireen pri tom pohľade smutne sklopila oči. Raquel si to všimla a intuitívne vytušila, že by sa dievča asi cítilo príjemnejšie inde.
„Rebeca, choď ukázať Eireen svoju izbu. My sa tu zatiaľ porozprávame.“ Povedala svojej dcére.
Rebeca bez rečí poslúchla svoju mamu a už aj ťahala Eireen do svojej izby na poschodí. Boli ešte len pred dverami, keď počuli prenikavý škrekot. Vošli dnu a Eireen sa len prekvapene pozerala.
„Sme tu správne? Aj za túto ZOO vyberáš vstupné?“ spýtala sa a obe sa začali smiať.
„Som jedináčik, tak mi naši dovolili mať pár zvierat. Mám jedného papagája, fretku, dve morčatá, dvoch škrečkov, jedného potkana a Gorrina si už videla. Toho mám namiesto psa. Hneď uvoľním posteľ, aby sme si mohli sadnúť,“ povedala a začala upratovať.
Eireen mala pocit, že Rebeca bude menovať donekonečna všetko, čo má v izbe. Netušila, že toľko zvierat môže žiť v jednej izbe spolu s majiteľkou. Stále sa tu niečo hýbalo, ani na sekundu tu nebol pokoj. Ona aj jej rodičia mali radi zvieratá, ale ako ich pozná, toto mať v izbe by jej určite nedovolili. Nanajvýš tak škrečka alebo korytnačku. Ale nič viac.
„Hotovo, môžeme si sadnúť. Povedz mi niečo o sebe. Máš frajera?“ začala sa vypytovať Rebeca a Eireen nevedela, čo jej má povedať. Má jej povedať o Nicholasovi, o tom, čo sa stalo, kvôli čomu sa sem presťahovali? Pochopí ju? Nepoznala ju ešte a nevedela ako bude reagovať. Nakoniec sa ale rozhodla. Kamarátka by sa jej zišla. A tak jej povie pravdu. Veď nemá čo stratiť. Už to aj tak nemôže vrátiť späť a takto sa s tým skôr vyrovná. Rozhovorila sa teda.
Rebeca ju len s úžasom počúvala. Keď jej všetko dopovedala, zostala ticho a len ju objala. Súcitila s ňou.
„Je mi to hrozne ľúto, ale nemôžeš sa obviňovať za to, čo sa stalo. Nie je to tvoja chyba a ty to vieš. Neviem, čo by som robila na tvojom mieste. Keď sme bývali vo Winnipegu, chodila som s jedným chalanom. Volal sa Ben. Boli sme spolu len niečo vyše roka, keď sme sa presťahovali sem. Vtedy som nenávidela svojich rodičov za to, že som Bena aj svojich priateľov musela opustiť a začínať odznova. Bolo to hrozné obdobie. Ale už je to za mnou a teraz som tu šťastná. Síce zatiaľ sama, bez chalana, ale šťastná. Tento rok končím školu, čiže som od teba o rok mladšia. Som si ale istá, že budeme dobré kamarátky. Súhlasíš?“ opýtala sa Eireen a tá len nemo prikývla. Bola jej vďačná za jej pochopenie a podporu.
Po zvyšok večera boli také zabraté do rozhovoru, že si ani nevšímali, ako sa Gorrino snaží vyštverať k nim do postele.
Neskôr, keď už bola vonku tma, počuli, ako na nich Raquel volá, aby zišli dolu, že už je neskoro a McCalvinovci už musia ísť určite domov. Neochotne, ale predsa len sa rozlúčili a zaželali si dobrú noc.
Po dnešnom dni sa z Rebecy a Eireen stali najlepšie kamarátky.

Vražedná kombinácia

Ak spojíte túto hudbu s vypracovávaním otázok z genetiky, mám pravdu, ak poviem, že je to až vražedná kombinácia. A to sa mi akurát stalo.
(inak, hudbu od nich môžem :-) ).

The beginning

Už to začalo. A neskončí to tak skoro. Bude to dlhá a namáhavá cesta, na konci ktorej bude zaslúžené uznanie (možno). Včera som už totiž začala písať bakalárku. Teda písať ešte úplne nie, len si vypisovať niečo z knihy, čo je vlastne základ celej práce. Tak držte palce, aby sa mi to podarilo dokončiť a tým, ktorí ju tiež musia písať, držím palce ja a želám pevné nervy.
A ak neviete moju tému, tu je: (a môžete sa aj zasmiať)
Vtáka poznáš nielen po perí ... alebo vajcia našich vtákov.

P.S.: na poviedke sa stále usilovne pracuje, tak majte strpenie (na prednáškach sa musíme tváriť, že nás to strašne baví, tak nie je možnosť niečo napísať, len doma môžem spraviť nejakú tú čiarku)

Sam Roberts - Brother Down

Túto pesničku som si zamilovala od prvého počutia. Myslím, že jednu od Sama som sem už dala ale aj táto je skvelá. Kebyže si nepamätáte, je to jeden kanadský spevák, ktorého som začala počúvať kde inde, ak nie v Kanade :-)

Nová upírska tetralógia

Túto knihu som našla úplnou náhodou. Obsah vyzerá fajn ale Twilight je podľa mňa lepší.
Dala som vám sem obsah všetkých štyroch kníh, zatiaľ vyšli u nás len dve. V Amerike to chodilo už aj spracované vo forme seriálu - ukážka videa. (Prečo nebývame tam?)

Ako sa to všetko začalo…

Ešte v časoch talianskej renesancie sa dvaja bratia Damon a Stefan Salvatorovci zaľúbili do krásnej mladej upírky, ktorá sa volala Katherine. Hoci Katherinino srdce bolo dosť veľké pre oboch chlapcov, navzájom oň súperili, aby si ho mohli privlastniť. Nekonečný boj o Katherininu náklonnosť ju nakoniec dohnal k smrti. A z dvoch bratov urobila navždy rozhádaných nezomretých upírov so zlomeným srdcom.

O niekoľko storočí neskôr je Damonovi a Stefanovi súdené znova prežiť to, čo ich dohnalo k upírstvu. Znenazdania sa ocitnú v mestečku Fell's Church vo Virginii, kde sa ich cesty pretnú s Elenou Gilbertovou, krásnou a obľúbenou stredoškoláčkou, ktorá sa priam neuveriteľne podobá na Katherine…

Prebudenie

Elena je najkrajšie dievča v škole a dvorenie všetkých chlapcov prijíma ako kráľovná. Nový chlapec, krásny a tajomný Stefan, ju však ignoruje a dokonca sa jej vyhýba. O to viac ho chce Elena získať! To sa podarí až na školskom plese, keď Elena padne do rúk násilníckej partie a Stefan ju zachráni. Obaja sa rýchlo zblížia a Stefan jej prezradí svoje temné tajomstvo. Je totiž upír…

Súboj

Elena čoskoro zistí, že existuje oveľa väčšie nebezpečenstvo, než zaľúbiť sa do upíra – a síce, stať sa predmetom túžby dvoch upírov. Zatiaľ čo Stefan aj naďalej bojuje s inštinktívnym smädom po jej krvi, Damon sa snaží získať si Elenino srdce. A Elenu pritom čaká ešte ťažšia skúška: aby zachránila jedného zo svojich nesmrteľných ctiteľov, sama bude musieť riskovať svoju smrteľnosť…

Zbesilosť

Stefan trpí po smrti Eleny, ktorá sa utopila v rieke, a je odhodlaný spor s bratom, trvajúci už storočia, doviesť do konca za každú cenu. Netuší však, že Damon nie je jediným nepriateľom, s ktorým sa musí stretnúť, a ak bude chcieť poraziť oveľa krvilačnejšieho nepriateľa, bude musieť uzavrieť s nenávideným bratom spojenectvo. Z Eleny sa po smrti stane upírka, no dievča sa s novou podobou a spaľujúcou túžbou po ľudskej krvi nevie vyrovnať. Dokáže napriek vnútornej trýzni a smútku po minulom, nedokončenom a takom zúfalo krátkom živote dať prednosť láske k svojim blížnym a bojovať proti temnej sile, ktorá napadla mestečko?

Temnota

Ani po Eleninej smrti sa boj so zlými silami nekončí. Na oslave Meredithiných narodenín sa dievčatá pokúsia spojiť so svojou mŕtvou priateľkou pomocou špiritistickej tabuľky. Elena kamarátky varuje pred nebezpečenstvom, ktoré im bezprostredne hrozí, no nemá dosť času svoje posolstvo dokončiť a zlo udrie nečakaným a strašným spôsobom. Bonnie a Meredith si zavolajú na pomoc Stefana, ktorý sa vracia do mesta aj s Damonom. Rozpúta sa neľútostný boj. Pomôže mŕtva Elena svojim živým priateľom?

Super deň

Po dnešnom "nádhernom" dni mám dosť. Domov prídem celá premočená, pretože som nestihla vlak kvôli profesorke, ktorá nás tam držala dlhšie. Našťastie, spolužiak nás zaviezol autom k privátu, kde bývajú moje dve spolužiačky. Tam som pobudla hodinu a pol. Skoro nám tam vybuchla mikrovlnka, ale nevadí :-)
Prídem domov a tam sa dozviem, že treba dať do poriadku vodu v záhrade, nachystať to všetko na zimu aby s tým bol pokoj. Lenže, ako to u nás už býva zvykom, vyskytli sa menšie komplikácie, ale nakoniec sa všetko vyriešilo.
Jediné, čo ma dnes potešilo, bolo to, že som videla náhliac sa v daždi zo školy do auta jedno krásne auto, určite vám je známe :-) (len samozrejme v striebornej farbe)
(Volvo C30 wine colour)

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Ja som na vás taká dobrá, že vám sem hodím hneď aj ďalšiu kapitolu. Dlho som rozmýšľala ako ju začať, nakoniec som sa rozhodla pre takúto príhodu. Neviem, či ste čakali niečo takéto ale snáď sa vám to bude páčiť. :-)

6. kapitola

„Dnes v noci sa okolím Calgary prehnala silná búrka. Obyvateľov okolitých miest vystrašilo hrmenie, hustý lejak, časté blesky a okolo polnoci aj padajúce krúpy. Našťastie, búrka si nevyžiadala žiadne straty na životoch, ale v mestečku Crossfield, severne od Calgary, zasiahol blesk jeden dom. Podľa našich informácií, majitelia sa práve včera odsťahovali, takže dom bol prázdny. Mali veľké šťastie. Vďaka rýchlemu zásahu hasičov sa v priebehu dvoch hodín podarilo horiaci dom zachrániť ...“

Eireen pozerala na fotografiu toho domu. Ich domu. Teraz sa to už vlastne ani nedalo nazvať domom, ale skôr ruinou. To teda mali ozaj veľké šťastie, ako to bolo napísané v tom článku. Aká je pravdepodobnosť, že práve váš dom zasiahne blesk a vám sa nič nestane, pretože v ňom práve nie ste? Skôr sa vám podarí vyhrať auto v nejakej súťaži.

Ja na osud neverím, takže je to obrovská náhoda, že sme sa presťahovali práve včera, pomyslela si Eireen. Podvedome sa pozrela na schodisko, po ktorom práve schádzali jej rodičia. Nevedela, ako im to má povedať. Našťastie, prvá sa ozvala Gillian.

„Dobré ráno, zlatko. Dobre si sa vyspala? Nezobudila ťa búrka?“

„Hm, búrka ma nezobudila. Zobudil ma sen, ktorý ale teraz nie je podstatný. Podstatné je toto.“ podala rodičom noviny a ukázala na článok. Z ich tvárí sa dalo presne vyčítať, čo cítia. Smútok zo straty niečoho, čo mali radi, kde sa cítili dobre, hoci im to už nepatrilo.

V kuchyni potom nastalo ticho, nikto neprehovoril. Odrazu Gillian to ticho náhle prerušila. „Nebuďme smutní, ale tešme sa z toho, že sme živí a zdraví a máme dom, v ktorom sa budeme cítiť aspoň tak dobre, ako v tom starom. Dá si niekto kávu?“ šikovne zmenila tému.

„Nie, ďakujem, ja už som mala,“ povedala Eireen.

„Ja si dám a dobre silnú,“ odpovedal jej Paul a pobozkal ju.

Viac sa k tej téme už nevracali.

„Večer by sme mohli ísť navštíviť susedov. Máme len jedných, tak to by sme mohli zvládnuť. Eireen mi môže neskôr pomôcť niečo upiecť a ty by si mohol ísť vymaľovať suterén. Mám plán, ako by sme ho mohli využiť.“ Usmiala sa na manžela Gillian. Eireen s Paulom len ticho prikývli a venovali sa svojim raňajkám.

Po raňajkách sa všetci pobrali vlastnou cestou. Eireen odišla do svojej izby.

Chcela svoj voľný čas využiť čo najzmysluplnejšie. Nevedela ale, čoho sa má skôr chytiť. Nerozhodne postávala uprostred izby a obzerala sa okolo seba. Steny mala vymaľované bledofialovou farbou, zhodou okolností jej obľúbenou. S predchádzajúcou obyvateľkou mala aspoň niečo spoločné. Nakoniec sa rozhodla. Skrášli si izbu tým, čo nájde.

Podišla k stolu a otvorila druhú zásuvku. Vytiahla z nej farby na sklo, zapla si stereo systém a pustila CD-čko. V poslednom čase nemala bohvieakú náladu, tak stále počúvala jednu zo svojich obľúbených kapiel. Z reproduktorov sa teda miestnosťou začala niesť Apocalyptica. Pri ich hudbe sa jej vždy najlepšie tvorilo.

Na väčšinu svojich výtvorov použila len čiernu farbu. Farebné veci jej v podstate ani nebolo treba, pretože najradšej maľovala ornamenty. Pri nich mohla naplno využiť svoju fantáziu. Talent zdedila po mame, maliarke obrazov.

Po hodine a pol mala celé jedno okno skrášlené svojim dielom. Bola s ním celkom spokojná. Ako ďalší bod programu, sa rozhodla nalepiť si na stenu nejaké plagáty. Otvorila teda najspodnejšiu zásuvku stola a začala hľadať niečo vhodné.

Mala veľa obrázkov koní, z ktorých napokon vybrala len pár, najmä tie, kde bol jej najobľúbenejší druh – frízsky kôň. Príroda si dala záležať, keď ho vytvárala. Jeho múdry a elegantný výzor ju vždy fascinoval. Keď bola malá, vždy takého chcela, ale rodičia jej povedali, že by ho nemala kde mať. Ani v jazdeckom krúžku, kam chodila, takého nemali. Musela sa preto uspokojiť s palominom a hnedákom.

Postupne si nalepila na stenu aj U2, jej najobľúbenejšiu skupinu, z hercov Matthewa McConaugheyho, Logana Bartholomewa a Hugha Jackmana. To boli podľa nej skvelí herci z tej mladšej generácie. Do staršej by zaradila napríklad Morgana Freemana alebo Jeremyho Ironsa, tiež úžasných hercov. Ale tých sa rozhodla si na stenu radšej nelepiť. Jej mame sa celé toto lepenie plagátov na stenu absolútne nepáčilo a povedala jej, že je ako školáčka, keď to robí. Ale Eireen sa to páčilo, a tak mala mama smolu, nemohla s tým nič urobiť.

O šiestej večer, keď už mali hotové všetko, čo si ráno naplánovali, sa pobrali predstaviť sa susedom. Ich dom bol tiež dosť veľký, hoci mal len jednu garáž.

Po schodíkoch pomaly prešli na terasu, ktorá lemovala celú šírku domu. Eireen si všimla, že tam mali zavesenú aj bielu hojdačku z dreva.

Gillian naznačila manželovi, aby išiel prvý. Eireen, s koláčom v rukách, si pomyslela, že nejak to tam vydrží, keď v tom už počula, ako jej otec stisol gombík a zvnútra sa ozval veľmi netypický zvuk zvončeka.

Nový design

Je tu jeseň a ja som sa rozhodla, že je konečne čas na zmenu. Tento design robila Miriela, za čo jej veeeľmi pekne ďakujem (ja sa v html odkazoch neviem orientovať) ale obrázok som po dlhom hľadaní našla ja :-). Pekné, že?

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Ja viem, ja viem, už dlhšiu dobu som sem nedala ďalšiu kapitolu. Ospravedlňujem sa. Ale musím aj vám vyčítať, že nejak ste sem prestali chodiť a písať komentáre. Ale nič to. Ja vás ľúbim, tak som sa rozhodla pre zverejnenie ďalšej. Dlho som hľadala vhodnú pesničku ako "podklad". Nakoniec som sa rozhodla pre Why. Je nádherná. Ale upozorňujem vás, aby ste sa tvárili, že nerozumiete a snažili sa vnímať len hudbu. Podľa mňa k tejto kapitole celkom pasuje. A poprosím aj komentáre :-)))




5. kapitola

Bol krásny slnečný letný deň, tak sa Eireen rozhodla, že si pôjde zajazdiť. Z neďalekej stajne si požičala mladého sivka, ktorý sa jej páčil najviac. Vyšli spolu na lúku za mestom, kde si myslela, že ju nebude nikto rušiť. Keď nechcela sivka uštvať k smrti, musela ho najprv zahriať. Začala krokom, klusom, potom cvalom a keď si už myslela, že by to mohlo stačiť, dala sa do behu. Lúka nebola veľká, ale stále nebola na jej konci. Zdalo sa jej, že už to trvá neskutočne dlho, keď odrazu začula za sebou iného koňa. Najprv sa neobzrela, no počula, že jazdec ju pomaly doháňal. Otočila sa v sedle, aby mohla zistiť, kto to je. Div, že nespadla z koňa. Pomyslela si, že buď zle vidí alebo má halucinácie.
„Nicholas?“ potichu vyslovila jeho meno, ale bolo to dosť hlasno na to, aby to začul aj jej spoločník. Neodpovedal, len sa na ňu usmial.
„Ty si predsa mŕtvy, ako to, že si tu? A nevieš ani jazdiť na koni.“ Záporne krútila hlavou.
„Neboj sa, ty to zvládneš, ty vždy všetko zvládneš,“ povedal, akoby ani nepočul jej otázku.
„Pamätáš sa, keď si mala 6 rokov a zlomila si si nohu pri páde zo stromu? Alebo keď si si popálila ruku ako 10-ročná a ani si veľmi neplakala? Pamätáš sa na to?“ spytoval sa jej náhlivo.
„Pamätám, ale ako to môžeš vedieť? Nikdy som ti o tom nehovorila,“ spýtala sa ho Eireen s prekvapením v hlase a lepšie sa mu pozrela do tváre. Všimla si, že jeho oči nie sú hnedé, ale zvláštnej modrej farby a že ani jeho vlasy nemajú taký odtieň hnedej ako si pamätala. Tieto boli o niečo tmavšie a aj o trochu dlhšie.
„Počúvaj svoje srdce a ži svoj život ako najlepšie vieš.“ Naposledy sa na ňu usmial a zrýchlil tempo.
Eireen celá zmätená popohnala koňa, ale ten ju neposlúchal. Čo mám zvládnuť? Čo?? Čo??? Pýtala sa sama seba. Chcela dobehnúť Nicholasa, ale už sa strácal v diaľke pred ňou. Videla, že prišiel k okraju lúky a chystal sa skočiť. Vedela, že tam je už koniec, že už tam nič nie je, len hlboká priepasť, ktorá čakala na ďalších neopatrných ľudí ako papuľa nejakej strašnej príšery na svoju korisť, ktorá skončí v jej útrobách.
„Niééé!“ vykríkla Eireen, keď uvidela ako Nicholas skočil a zmizol jej z dohľadu. Znovu popohnala koňa a ten ju odrazu opäť poslúchal. Docválala na okraj lúky, zoskočila zo sedla a pozrela sa do priepasti. Nič však nevidela. Len čierno-čiernu tmu, ktorá ako závoj zahaľovala všetko, čo sa v nej ocitne.
„Nicholas! Nicholas!“ kričala, ale nedostávalo sa jej žiadnej odpovede. Uvedomila si, že to nemá zmysel, že už ho nemôže vrátiť späť a rozplakala sa. Stratila ho už po druhýkrát.
Vtom začula silné zahrmenie, ktoré ju prebudilo. Otvorila oči a ocitla sa vo svojej novej izbe. Na lícach cítila slzy. Takže to bol len neskutočne skutočný sen, nočná mora, ktorá jej pripomenula Nicholasa.
Pozrela sa na hodiny. Bolo osem hodín. Rodičia ešte určite spia, pomyslela si. Zamierila do kúpeľne, aby si opláchla tvár studenou vodou. Vedela, že už zrejme nezaspí, tak zišla dolu po schodoch do kuchyne.
Spravila si kávu a sadla si za stôl. Po chvíli sa išla pozrieť, či už náhodou nemajú pred domom noviny. Otvorila vchodové dvere a zistila, že v noci bola zrejme silná búrka, pretože všade naokolo bolo mokro a ešte stále sa blýskalo a hrmelo.
Rýchlo vzala noviny a zamierila späť do kuchyne. Mala by si popozerať nejaké inzeráty kvôli práci. Našla ich tam zopár, ale ani jeden sa jej nepozdával. Listovala ďalej, ale okrem najnovších informácií zo sveta politiky, počasia a ekonomiky tam nenašla veľa zaujímavých článkov.
Ale keď otvorila noviny na predposlednej strane, v sekcii tragédie a pohromy, skoro sa zadrhla kávou. To, čo si prečítala, ju zarazilo.

John Logan Bartholomew

Viem, že ste netrpezliví ale na ďalšiu kapitolu si ešte chvíľu budete musieť počkať. Nejak sa mi nedarí pokračovať. Počas štátnic som vyšla z cviku :-)
Čakanie vám spríjemním aspoň profilom ďalšieho herca, ktorý sa mne osobne veľmi páči.
Neviem, či ho poznáte ale ak nie, rada vám ho priblížim. Aspoň trochu.

Logana som prvýkrát videla na Hallmarku vo filme Love´s enduring promise asi 4 roky dozadu. Hneď sa mi zapáčil, hlavne jeho modré oči. Len škoda, že na internete som o ňom toho veľa nenašla, teda, dalo by sa povedať, že skoro nič. Viem o ňom len toľko, že sa narodil 9. 2. 1984, v Galione, Ohio. Preslávil sa najmä v 7 filmoch v sérii Love Comes Softly, ktoré bežali na Hallmarku. Boli to také pekné romantické filmy. V 4 z nich hral hlavnú postavu menom Willie LaHaye.


Okrem toho som ho zazrela aj v CSI: NY - Some buried bones, kde "hral" zavraždeného študenta, ktorý si privyrábal tým, že robil skúšky za iných. (nepovedal tam však ani jedno slovo :-) ).
Ďalej u nás bežal aj seriál V tieni zločinu, ktorý som však nevidela, tak vám nemôžem povedať, koho tam hral. Ale asi niekoho len v jednej časti.

To je asi všetko, čo o ňom viem. Nepodarilo sa mi toho viacej nájsť. Škoda. Ale musíte uznať, že je pekný :-)