28. novembra 2009

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Znova po dlhšom čase tu máte odo mňa ďalšiu kapitolu, v poradí už desiatu. Namiesto vhodnej pesničky som sa rozhodla, že sem dám fotky, ktoré sa k tejto kapitole hodia. Ak budete čítať, zistíte, že mám pravdu. Tak príjemné čítanie želám :-)
P.S.: aj spätná väzba by potešila.




10. kapitola


Nadišiel deň D. Dievčatá sa nevedeli dočkať, kedy zazvoní zvonček pri dverách, ktorý ohlási očakávaného návštevníka.

Eireen sa rozhodla, že si neoblečie nič veľmi elegantné ani odvážne, vzhľadom na to, že Rebeca mala o Martina oveľa väčší záujem než ona. Hodila na seba teda fialové šaty po kolená s jedným ramienkom.

Rebeca, naopak, bola oblečená v červených šatách nad kolená s volánmi na pleciach. Tesne obopínali celú jej dokonale tvarovanú postavu.

Aj účesy mali rozdielne. Eireen vlasy splývali na chrbát, zatiaľ čo Rebeca ich mala sčesané do jednej strany. Keby ich niekto videl, povedal by si, že sú ako deň a noc.

To isté sa týkalo aj ich správania. Eireen bola skôr introvert, nezvykla sa angažovať do niečoho sama od seba, zatiaľ čo Rebeca bola veľký živel. Ako pravá Španielka.

Napriek všetkým rozdielnostiam, však obe s nedočkavosťou pozerali na hodiny, už nachystané.

Presne o piatej sa konečne dočkali vytúženého zazvonenia. Rebeca poprosila Eireen, aby išla otvoriť ona. Tak sa podvolila, zbehla dolu a už otvárala dvere. Martina ani poriadne nevidela, pretože v rukách mal dve veľké kytice kvetov.

„Dobrý večer, slečna, táto je pre vás,“ podával jej jednu z kytíc.

„Dúfam, že vaša kamarátka je v poriadku a môžeme vyraziť.“ Dodal.

„Samozrejme, je v poriadku. Idem ju zavolať. A ďakujem za kvety,“ odpovedala mu Eireen.

„Rebeca, poď už dolu, je čas,“ volala na kamarátku. Tá pomaly majestátne zišla dolu. Očividne mala rada dramatické nástupy na scénu.

„Dobrý večer aj vám slečna. Nech sa páči, táto je zasa pre vás.“ Povedal Martin a pri podávaní kytice sa jej mierne uklonil.

„Je nádherná, ďakujem,“ prekvapene odpovedala Rebeca.

Eireen videla, že Rebeca nemôže z Martina odtrhnúť oči, tak zobrala obe kytice do kuchyne, aby ich mohla dať do vázy. Za stolom sedela Rebecina mama a pila čaj.

„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ Eireen prikývla.

„Daj prosím ťa na Rebecu pozor. Vidím, že sa jej ten chlapec páči. Po tom, čo sme sa presťahovali z Winnipegu sem, bola na nás nahnevaná, pretože tam bola zaľúbená, a aj preto jej nechcem teraz v ničom brániť, aby sa to náhodou nezopakovalo. No musím ju aj trochu chrániť samú pred sebou. Chápeš ma?“

„Eireen, už poď,“ zavolala na Eireen Rebeca skôr než stihla Raquel odpovedať.

„Hneď, už idem,“ zakričala späť. „Nemusíte sa báť, dám na ňu pozor. Dovidenia.“ Rozlúčila sa Eireen a spolu s Rebecou a Martinom potom nastúpili do jeho auta.

Nebola si istá, ale mala pocit, že je to iné auto ako to, v ktorom sa náhodou ocitli minulý týždeň. Ale nechala si túto domnienku pre seba.

Po krátkej chvíli zastavili pred reštauráciou, ktorá na prvý pohľad vyzerala dosť draho. Nepoznala ju, pravdepodobne preto, že do takýchto typov podnikov nezvykla chodiť. Všimla si, že na dverách mali napísané, že hľadajú brigádnikov. Pomyslela si, že by sa mohla ísť po večeri na to spýtať. Nič tým predsa nestratí.

„Tak čo si objednáme? Majú tu výborné morské plody a divinu. Ja si dám srnčie na smotane. A čo vy?“ spýtal sa Martin o niečo neskôr, keď už sa usadili pri jednom zo stolov.

„Ja si dám to isté,“ hneď odpovedala Rebeca.

Vôbec nie je zjavné, že po ňom ide, pomyslela si Eireen.

„Ja ostanem verná mojim obľúbeným morským plodom. Dám si krevety a malé chobotnice s touto omáčkou,“ rozhodla sa Eireen.

V tej chvíli k nim podišiel čašník. Prekvapene pozrel na Martina a spýtal sa:

„Zdravím, už ste si vybrali?“

Martin si nevšímal jeho správanie a objednal. Eireen sa zdalo divné, ako ich čašník oslovil, ale počas večere na to zabudla.

Nepili alkohol ale minerálku, pretože Martin bol autom a oni dve ešte nemali 21. Rozprávali sa o bežných veciach, ktoré každého zaujímali. O Martinovi sa dozvedeli, že má 21 a má mladšieho brata Marka, ktorý je počítačový maniak. Keď sa ho však spýtali, čo vlastne robí on, rýchlo zmenil tému.

Možno je nejaký mafián, keď má také autá aké má a chodí do takýchto reštaurácií a nechce povedať, čo robí, prebehlo Eireen hlavou.

Pozrela na hodinky. „To je už toľko hodín? Ten čas strašne rýchlo ubehol. Ak ma ospravedlníte, išla by som sa niekoho spýtať, či by ma sem neprijali ako čašníčku alebo niečo iné. Všimla som si, že niekoho hľadajú, tak tým nič nestratím a prácu potrebujem, pretože...“

„Nechoď!“ zastavil ju Martinov hlas.

„Ale prečo? Možno mi žiadnu prácu ani nedajú,“ nedala sa Eireen.

„Keď im o tebe poviem ja, určite ťa sem hneď zoberú.“

„Prosím? O čom to hovoríš? Prečo by mali poslúchať teba? Si azda ich...“ Eireen to v tom momente došlo. Nemala slov.

Rebeca na nich len zmätene pozerala a nevedela, čo sa deje.

„Áno, odhalila si ma. Som majiteľom tejto reštaurácie. Zobral som vás sem preto, lebo som si myslel, že sa vám tu bude páčiť. A mám pocit, že ste ma nesklamali. A čo sa týka tej práce. Môžeš nastúpiť kedy chceš. Ručím ti za to, že voľné miesto pre teba tu bude stále.“ Priznal sa im Martin a obe naňho šokovane pozerali.

„Ospravedlníš nás na chvíľu?“ spýtala sa Rebeca a ťahala Eireen za ruku na dámske záchody.

„Počula som dobre? On vlastní túto reštauráciu a má len 21?“ neverila stále Rebeca.

„Myslím, že to tak je. Ale neboj sa, nechávam ti ho celého. A želám ti, aby si s ním bola šťastná a aby sa z neho nevykľul nejaký násilník. Ja asi prijmem ponuku a začnem tu pracovať. Peniaze sa vždy zídu,“ usmiala sa Eireen na Rebecu a tá ju vďačne objala. Vrátili sa späť k Martinovi, ktorý sedel už za prázdnym stolom a čakal len na ne.

„Rozhodla som sa, že tu budem pracovať. Ale upozorňujem, že nikdy som čašníčku nerobila.“

„A kto povedal, že budeš robiť čašníčku? Je tu lepšie miesto. Nechaj sa prekvapiť. Stačí, ak mi zavoláš a ja ti všetko vysvetlím.“ Obom dievčatám dal svoju vizitku a ony mu zasa dali svoje čísla.

„Ja vlastne ani neviem, ako sa voláte celým menom. Ja som Martin Lloyd. Ale to už viete.“

„Ja som Rebeca Marisa Reyesová,“ podala mu ruku a pobozkali sa na líce.

„Ja som Eireen McCalvinová,“ predstavila sa Eireen a urobila to isté, čo Rebeca.

„Keď sme sa už takto pekne oficiálne zoznámili, môžem vás zaviesť domov. Myslím, že dnes máte toho dosť a ja sa sem budem musieť ešte vrátiť.“ Povedal Martin a tak aj urobil. Odviezol ich až pred dvere ich domov.


27. novembra 2009

Oslava menín

V stredu mala Katka, spolužiačka, meniny. Konečne sme sa dohodli, že pôjdeme von. Najprv sme oslavovali u nich na priváte - to je aj zdokumentované vo videu, a potom sme odišli do Relaxu. Väčšina z vás vie, ako to tam vyzerá, tak to nebudem opisovať :-) Radšej vám zaželám príjemné sledovanie.
Už sa teším na budúci týždeň, baby, na moje narodky sa určite tiež pôjde.

Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street








Ak ste tento film, resp. muzikál už videli, určite budete so mnou súhlasiť, že bol skvelý. Vôbec som netušila, o čom to je, ani kto tam hrá, samozrejme, okrem Johnnyho. Bola som prekvapená, že skoro všetkých hercov poznám, pretože skoro všetci hrali v HP (viď obrázky).

Aj keď je tam pochmúrna atmosféra, malo to ten správny nádych a preto to hodnotím pozitívne.

Johnny Depp a Tim Burton opäť spojili svoje sily a prinášajú na veľké plátna adaptáciu slávneho a mnohými cenami oceneného muzikálu legendárneho skladateľa Stephena Sondheima Sweeney Todd. Johnny Depp sa predstaví ako Benjamin Barker – muž, ktorý bol neprávom odsúdený a uväznený. Po rokoch sa vracia do Londýna a prisahá pomstu nielen za roky strávené za mrežami, ale aj za osud, ktorý stretol jeho ženu a dcéru.
Znovu otvorí svoje holičstvo a stáva sa Sweeneym Toddom – čertovským holičom z Fleet Street - ktorý "holil gentlemanov, o ktorých už nikto nikdy nepočul". K Johnnymu Deppovi sa pridáva aj Helena Bonham Carter ako Mrs. Lovett, Sweeneyho oddaná pomocníčka, známa svojimi diabolskými mäsovými koláčmi (ktoré robila neskôr z tých gentlemanov).
V úlohe sudcu Turpina, ktorý poslal Sweeneyho do väzenia, sa predstaví Alan Rickman. Jeho podlého pomocníka Beadla Bamforda stvárnil Timothy Spall a v úlohe konkurenčného holiča – extravagantného Taliana Adolfa Pirelliho – uvidíte Sachu Barona Cohena.

Štyridsaťštyriročného Deppa úloha legendárneho sériového vraha z 19. storočia donútila spievať. "Bolo pre mňa výzvou zistiť, či to dokážem," povedala hollywoodska hviezda.


Helena Bonham Carter hrá pani Lovett, ktorá recykluje Toddove obete tým, že ich porciuje na kusy. "Je to jedna z najlepšie napísaných ženských úloh. Milujem ten príbeh od trinástich. Myslím si, že som vždy chcela byť pani Lovett," povedala Carter.

Pre krvavé scény je Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street vo Veľkej Británii prístupný od 18 rokov. Napriek tomu má štyri nominácie v prestížnych kategóriách ocenenia Zlatý glóbus.


(Alan Rickman mi príde divný bez čiernych vlasov, Helena má podobný štýl ako aj v HP, Timothyho veľmi nezmenili, Sacha je dosť zaujímavý a Johnnymu ten účes pristane :-) ).


20. novembra 2009

The sexiest man alive

Herec Johnny Depp (46) sa stal podľa časopisu People najpríťažlivejším mužom sveta. Ako tretiemu mužovi v tejto ankete sa mu podarilo zvíťaziť po druhýkrát.

Podobným kúskom sa môžu pochváliť len dvaja veľkí kamaráti George Clooney a Brad Pitt. Pirát Jack Sparrow, ktorý sa však preslávil už oveľa skôr, napríklad ako citlivý Nožnicovoruký Edvard (1990) zosadil z najvyššieho stupienka minuloročného víťaza, Austrálčana Hugha Jackmana. Filmový "Wolverine" sa tentokrát nedostal ani do prvej desiatky.

Johnny Depp (46) získal vlani za muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street Zlatý glóbus. Partner Vanessy Paradis už získal niekoľko podobných ocenení a stále nestráca na sexepíle. "Johnny bol nesmierne sexy už pred desiatimi rokmi a odvtedy sa nezmenilo vôbec nič. Dokáže rozohniť niekoľko generácií žien," vysvetľuje pozadie jeho triumfu redaktorka magazínu Kate Coyne.

Na druhom mieste skončil kanadský herec Ryan Reynolds (33), bronzový stupienok patrí hercovi preslávenom rolu vo filme Skrotená hora, Američanovi Jakeovi Gyllenhaalovi (28). Prvú päticu rebríčka dopĺňajú Bradley Cooper (34) a Robert Downey Junior (44).

Hereckú dominanciu v ankete The Sexiest Man Alive narušil šiesty v poradí, futbalista Los Angeles Galaxy David Beckham (34). Hviezda Súmraku Robert Pattinson debutuje medzi stálicami na 15- mieste.


O filme Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street bude aj ďalší príspevok, nakoľko sa mi to páčilo. Takže ak ste to nevideli, sledujte blog, aby ste si o tom mohli prečítať. Hrá tam dosť zaujímavých hercov, takže sa máte na čo tešiť :-)

18. novembra 2009

True blood


Pri upíroch aj zostaneme. Na HBO včera začala druhá séria seriálu True blood. Prvá bola super, hneď som si to obľúbila. Som zvedavá, ako to bude pokračovať ďalej. Ak neviete, o čo ide, prikladám sem aj stručný obsah, z ktorého sa síce veľa nedozviete, ale možno to začnete pozerať :-)


Díky vynálezu syntetické
krve se upíři proměnili z legendárních netvorů v příjemné spoluobčany. Ale přestože vyškrtli lidi ze svého jídelníčku, mnozí ze smrtelníků se jich stále bojí... Sexy hrůzostrašné drama z produkce HBO slibuje vzrušující jízdu.

Stephen Moyer ako Bill Compton, Stephen Moyer v civile
(je to divné vidieť ho aj nejak inak než ako Billa)

Díky tomu, že japonští vědci vynalezli syntetickou krev, se upíři takřka přes noc proměnili z legendárních netvorů v příjemné spoluobčany. Ale přestože vyškrtli lidi ze svého jídelníčku, mnozí ze smrtelníků se bytostí, jež „vycházejí z hrobů“, bojí. Náboženští vůdci a vládní úředníci po celém světě se sice staví na stranu upírů, ale v městečku Bon Temps v Louisianě je spravedlnost stále slepá. Servírka Sookie Stackhouseová (Anna Paquinová) sama ví, jaké to je být vyvržencem. Dokáže číst myšlenky a je nakloněna integraci upírů do lidské společnosti - zvlášť poté, co se setkává s pohledným upírem Billem Comptonem (Stephen Moyer), který se toulá po světě už 173 let. Billův příchod do Bon Temps však zahaluje nejedno tajemství a dívka, jež je do nich postupně vtahována, je podrobena zkoušce tolerance. Sexy hrůzostrašné drama Pravá krev od Alana Balla, tvůrce seriálu Odpočívej v pokoji, které tento držitel ceny Emmy popisuje jako „popkorn pro chytré diváky“, nás zavede do přepečlivě vykonstruovaného světa spisovatelky Charlaine Harrisové. Nový seriál z originální produkce HBO prostě slibuje vzrušující jízdu.

17. novembra 2009

Normálny chlap vs. Edward Cullen

Pomaly ale isto sa blíži čas, kedy v kinách uzrie svetlo sveta druhé pokračovanie Twilightu, Nov. Určite sa na to všetci tešíte a nemôžete sa dočkať, veď je to Twilight :-)
Aby som vám to čakanie trošku skrátila, hodila som vám sem pár viet, ktoré som našla na internete. Enjoy.
P.S.: prečo nikde v okolí žiadny taký dokonalý chlap nie je? stále musíme len snívať a snívať :-(

(obrázky len ilustračné, k normálnemu chlapovi som nenašla žiadny, tak aspoň toto)


Normálny chlap by povedal: "Milujem Ťa, baby!"
Edward Cullen by povedal: "Si môj život."

Normálny chlap by povedal: "Myslím, že som sa zamiloval."
Edward Cullen by povedal: "A tak sa lev zamiloval do jahniatka."

Normálny chlap by povedal: "Tvoje vlasy vyzerajú ako kopa sena; bež si ich učesať!"
Edward Cullen by povedal: "Tvoje vlasy vyzerajú ako kopa sena, ale mne sa to páči!"

Normálny chlap by vybral náhodnú pieseň od náhodného autora a venoval by vám ju.
Edward Cullen by vám zaspieval pieseň, ktorú pre vás napísal po čase hrania na piano.

Keď zomrieš, normálny chlap si nájde inú.
Keď zomrieš, Edward by sa zabil, pretože život bez teba nestojí za to.
"No, nemal som v úmysle žiť bez teba." Prevrátil oči, akoby bol tento fakt nad slnko jasnejší. "Ale nebol som si istý ako to spraviť - vedel som, že Emmet ani Jasper by mi nikdy nepomohli... tak som si povedal, že by som možno šiel do Talianska a spravil niečo, čím by som vyprovokoval Volturiovcov."

Keď opúštaš dom, normálny chlap by povedal: "Ahoj, maj sa."
Keď opúštaš dom, Edward Cullen by povedal: "Vráť sa ku mne, láska."
Usmieval sa na mňa mojím obľúbeným úsmevom. "Vráť sa späť ku mne."
"Vždy."

Keď sa vrátiš späť domov, normálny chlap by pozeral telku a ani by si to nevšimol.
Keď sa vrátiš späť domov, Edward Cullen by Ťa privítal hraním na piano. Hral by pieseň len pre Teba.
Normálny chlap by na teba čakal, aby si mu urobila raňajky.
Edward Cullen by ti robil raňajky každý deň.

Keď ste spolu na večeri, normálny chlap by neodtrhol oči od sexy čašníčky.
Edward Cullen by ani nespozoroval, že čašníčka bola žena.

Normálny chlap by po čase šoférovania držal jednou rukou volant a druhou rádio.
Edward Cullen by po čase šoférovania držal jednou rukou volant a druhú by mal spojenú s tou tvojou.

Keď ste obaja vzdialení na rôznych miestach, normálny chlap by povedal: "Chýbaš mi."
Keď ste od sebe vzdialení na rôznych miestach, Edward Cullen by povedal: "Je to ako keby si si vzala časť zo mňa."

Normálny chlap by nespozoroval a nestaral by sa, keby si mala nočné mory.
Edward Cullen by ti spieval pokým by tvoje nočné mory nezmizli.
"Chceš aby som ti spieval? Budem ti spievať celú noc, pokým to nezaženie zlé sny preč."

Normálny chlap to robí s každou.
Edward Cullen len s jednou jedinou.

Normálny chlap ti kúpi kvetiny a čokoládu.
Edward Cullen ti kúpi auto.

15. novembra 2009

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Mám dobrú náladu, tak vám sem dávam ďalšiu kapitolu. Nenašla som k nej ale žiadnu vhodnú pesničku, tak snáď mi odpustíte. Príjemné čítanie :-)



9. kapitola

Keď zavládlo ticho, Eireen pomaly otvorila oči a uvidela Rebecu, ako stojí kúsok pred autom, za ktorým bolo vidieť brzdné stopy od kolies. Ponáhľala sa za kamarátkou a chytila ju za ruku. Tá sa na ňu len pozrela prázdnym pohľadom a vydala akýsi čudný sípavý zvuk. Eireen pochopila, že to sa Rebeca nemohla poriadne nadýchnuť.

Poobzerala sa okolo seba, kde by zohnala pomoc a pohľad sa jej zastavil na aute, ktoré bolo vinníkom toho všetkého. Práve z neho vystúpil známy neznámy, ale to Eireen v tom zmätku nezaregistrovala. Chystala sa mu poriadne vynadať, že prečo nedáva pozor na cestu, ale nedostala sa k tomu, pretože on sa pozeral na Rebecu, ktorá v sekunde stratila vedomie a nebyť jeho náruče, spadla by rovno na zem.

Ani sa neopovážil spýtať sa, či ju môže odniesť do auta, jednoducho ju zodvihol do náručia a uložil na zadné sedadlo. Eireen sa ani nenazdala a už tam vedľa Rebecy sedela aj ona. Povedala mu adresu, kde bývajú a on ju naťukal do GPS navigácie. Až vtedy si všimla, kto to vlastne je.

„Ty si išiel okolo nášho okna v reštaurácii a na chvíľu si sa zastavil a pozeral si sa na dievča, zhodou okolností na to, ktoré si takmer zrazil. Nechceš mi vysvetliť, ako je to možné?“ S hnevom v hlase sa ho spýtala Eireen.

„Zastavil som sa pri okne, pretože som hľadal kľúče od auta a zacítil som na sebe niečí pohľad. Potom, ako si si mohla všimnúť, som ukázal na hodinky, čím som naznačil, že sa ponáhľam na parkovisko, pretože mi malo vypršať parkovné. A ako som už išiel na aute domov, zrazu mi do cesty vbehla tvoja kamarátka a ďalej to už vieš,“ vysvetľoval celkom trpezlivo neznámy.

„Tu zastav,“ upozornila ho Eireen. Vystúpila z auta a neznámy vzal Rebecu, stále v bezvedomí, do náručia a ponáhľal sa s ňou do domu. Z dverí vybehla Raquel a dožadovala sa vysvetlenia. Eireen nasmerovala neznámeho do obývačky, kde uložil Rebecu na sedačku.

V tom okamihu zhora pribehol aj Felipe a hneď sa sklonil k dcére. Potom sa s nevraživosťou v očiach obrátil na neznámeho muža.

„Čo sa tu dočerta stalo? Čo ste jej spravili?“ Ani nečakal na odpoveď a rýchlo odbehol do kúpeľne a keď sa vracal, v rukách niesol vonnú soľ. Keďže bol lekár, vedel presne, čo má robiť, aby sa Rebeca prebrala. Všetci prítomní na ňu mlčky hľadeli a ona sa po chvíli prebrala.

„Ach, dcérka, si v poriadku?“ vystrašene sa spýtala Raquel.

„Nič ťa nebolí?“ pridal sa aj Felipe.

„Nie, myslím, že som v poriadku“ odpovedala im dcéra. Jej oči spočinuli na Eireen a neznámom, z ktorého sa mal onedlho stať dosť známy človek. Obaja stáli za Rebecinými rodičmi, aby im nezavadzali.

Všetci upreli oči na neznámeho muža, ktorý sa pustil do vysvetľovania.

„V prvom rade, dovoľte, aby som sa predstavil. Ja som Martin, Martin Lloyd. Išiel som po ulici, keď v tom som začal hľadať kľúče od auta a zacítil som na sebe čiesi oči...“

Martin Lloyd. Presne to meno sa k nemu hodí. A je taký pekný. Musí mať najviac 22 rokov. A tie jeho oči. Celý na zjedenie.

Rebeca vôbec nevnímala, čo hovorí, len ho nenápadne hltala očami. Presne taký typ sa jej páčil. Na rozdiel od Bena bol vyšší a mal čokoládovohnedé oči, ktoré si na ňom každý všimne ako prvé. Boli totiž neprehliadnuteľné.

„... no a tak som sa dostal až sem.“ Skončil vysvetľovanie Martin.

„Máte šťastie, že sa Rebece nič nestalo, okrem toho omdletia. Inak by som z toho vyvodzoval dôsledky, to si buďte istý!“ vystríhal Martina Felipe.

„Ja si to plne uvedomujem a môžete byť bez obáv, už sa nič také nestane.“

„V to dúfam, pán Lloyd.“ Felipe sa pozrel na manželku a tá mu naznačila, že by mohli mladých nechať osamote, aby si všetko medzi sebou vysvetlili. Ich práca sa tu už skončila.

Po ich odchode sa Eireen aj Rebeca zvedavo pozerali na Martina, ktorému to bolo očividne nepríjemné.

„Mám sa báť? Vaše pohľady nie sú dvakrát prívetivé. A čo sa týka tvojho otca, myslel som si, že ma prebodne už len očami, keď pribehol dolu.“

„A čo si si myslel? Že ťa bude vítať s otvorenou náručou? Veď si ma skoro zrazil. Nechcem si predstaviť, čo všetko by sa stalo, keby si nestihol zabrzdiť...“ oponovala mu Rebeca.

„Prepáčte, ja by som už mala ísť domov,“ snažila sa im vstúpiť do konverzácie Eireen, ale očividne neúspešne. Obaja boli takí rozhorčení, že ju si vôbec nevšímali. Mala pocit, že sa jej to stáva v poslednom čase akosi často.

„... a ty si mala dávať pozor. Neučili ťa, ako sa má prechádzať cez cestu?“ pokračoval v obviňovaní Martin.

„Lenže tam bol prechod a ty ako vodič máš predvídať, že sa tam môže zjaviť chodec, ktorý nedáva dostatočne pozor,“ obviňovala Rebeca zasa jeho.

„Haló!“ skríkla Eireen. „Už by som vážne mala ísť, tak ak dovolíte...“ konečne sa jej podarilo upútať ich pozornosť a zdvihla sa na odchod.

„Ja by som mal vlastne tiež už ísť. Ak vám to spraví radosť, rád by som tú dnešnú udalosť nejako odčinil. Čo hovoríte na také nezáväzné stretnutie pri obede alebo večeri v jednej zo skvelých reštaurácií priamo v centre?“

„Prijíma sa.“ Rebeca nečakala na Eireeninu odpoveď a ihneď súhlasila. Nenechá si predsa ujsť večeru s takým úžasným chalanom, aj keď pred chvíľou tak nevyzeral.

„Fajn, tak čo hovoríte na budúci týždeň napríklad v stredu o piatej? Dohodnuté?“ spýtal sa ich Martin.

Obe len na súhlas prikývli.

Postupne sa presúvali k dverám a pri odchode Rebeca zaregistrovala, ako na ňu Martin žmurkol. Nemohla z neho odtrhnúť oči, ani keď jeho auto už poriadne ani nevidela.

„Rebeca, haló, vráť sa späť na zem, aj tu je krásne. Ja už tiež idem a prajem ti dobrú noc.“ Rozlúčila sa s kamarátkou Eireen objatím a pobrala sa domov.


One Republic

Túto skupinu počúvam, páči sa mi. Ale úplne ma dostala ich nová pesnička All the right moves. Aj klip je krásny. Chcela by som sa niekedy ocitnúť na takom bále a v takých šatách. Tá atmosféra musela byť super. Nech sa páči, vychutnajte si to spolu so mnou:

8. novembra 2009

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Nebojte sa, nezabudla som na vás. Pridávam sem už v poradí ôsmu kapitolu, tak si ju užite. Trvalo to dlhšie, ale myslím, že bude stáť za to. Som zvedavá, čo si myslíte, ako to bude pokračovať. A všimla som si, že v komentároch nejak poľavujete, tak sa polepšite :-)
(skoro všetky spomenuté miesta sú skutočné)



8. kapitola

Na druhý deň ráno sa Eireen dohodla s Rebecou, že pôjdu spolu do mesta. Rebeca tu už predsa bývala dlhšie, tak aspoň poukazuje Eireen centrum a miesta dôležité pre život mladého človeka.

Bol piatok a Rebeca mala byť v škole, ale nešla. Kvôli Eireen. Veď už sa aj tak blížil koniec roka a už sa veľa neučili.

Stretli sa ráno o desiatej a spoločne išli na vlak, ktorému sa hovorí City train. Zastávku má na každom kroku, tak nemuseli ísť ďaleko. Vystúpili na začiatku 7 Avenue, po ktorej je možné ísť týmto vlakom zadarmo, čo má svoje výhody aj nevýhody. Rebeca Eireen upozornila, aby si nezabudla vždy cvaknúť lístok, keď bude nastupovať na tejto ulici, lebo jej sa to už viackrát stalo, že zabudla, ale našťastie ju polícia ešte nechytila. Raz dokonca videla, ako jedného vyhodili z vlaku na zastávke a nasadili mu putá. Ale to mohlo byť aj pre hocičo iné.

Toto cestovanie malo svoje výhody hlavne v zime, keď sa potrebujete dostať z jedného konca ulice na druhý a takto netreba ísť pešo, ale sa zveziete pohodlne, vlakom.

V centre sa nachádzajú väčšinou kancelárie, ale sem-tam aj nejaké dobré obchody. Z jedného takého, z kníhkupectva, práve vychádzali, keď ich začal otravovať jeden bezdomovec. Nedal sa odbiť, tak zrýchlili tempo. Div, že nemuseli utekať. Rebeca Eireen povedala, že to sa veľmi často nestáva, len zriedka. Našťastie, pomyslela si Eireen.

Postupne prišli až ku knižnici, kde si hneď vybavili preukazy a trochu sa tam poobzerali. Zhodli sa, že tu budú tráviť veľa času. Knihy boli ďalšou ich spoločnou záľubou.

Keď znovu vyšli na ulicu, Rebeca začala ťahať Eireen k Olympic Plaza, parku, kde sa v lete odohrávajú rôzne malé koncerty alebo podujatia, a ktorý v zime slúži ako klzisko.

Ako zistili, jeden koncert sa tam konal aj dnes. Prišli na miesto, kde už sa zoskupilo zo dvadsať ľudí. Rebeca, so španielskym temperamentom v krvi, začala hneď tancovať, ale Eireen tam len stála a spolu s ostatnými počúvala hudbu. Nevedela tancovať, možno by zvládla tak valčík, ale to bolo všetko. Keď Rebeca uvidela, že Eireen netancuje, rozhodla sa, že ju teda nebude trápiť. Musela na ňu kričať, aby sa počuli. Navrhla, aby sa išli niekam najesť. Vybrala jednu zo svojich obľúbených menších reštaurácií, kde mali na výber z veľkého množstva morských potvor, živých rakov, ktorých pripravovali aj priamo pred zákazníkmi. Sadli si k oknu a objednali si krevety s dressingom a pečivom. Popritom ako jedli, sledovali chodcov na ulici a hodnotili ich výzor a oblečenie. Rebeca sa priznala Eireen, že by sa nebránila novému vzťahu, ak by sa našiel nejaký vhodný objekt, ktorý by pri jej temperamente vydržal.

„Ten v tom modrom tričku na druhej strane je celkom pekný,“ upozornila Rebecu Eireen.

„Myslíš? Ale určite má priateľku, takže škrtáme z imaginárneho zoznamu,“ povedala Rebeca a obe sa rozosmiali.

Takto to pokračovalo ešte chvíľu, keď sa pred ich oknom zastavil chalan, ktorý niečo hľadal v taške. Zboku sa trochu podobal na Orlanda Blooma, no v mladšom vydaní. Mal aj trošku dlhšie, mierne kučeravé, tmavé vlasy a nebol ani nízky.

Rebeca nemusela nič robiť, aby pritiahla jeho pozornosť. Stačilo, že ho hypnotizovala pohľadom, ktorý na väčšinu ľudí účinkoval viac než dobre. Netrvalo dlho a neznámy sa pozrel smerom na Rebecu. Tá sa mierne začervenala a pousmiala. Eireen si pripadala ako keby bola neviditeľná, pretože ju si vôbec nevšímali. Neznámy ukázal na hodinky a naznačil, že musí ísť. Rebeca sa za ním stále pozerala, až pokým jej nezmizol z dohľadu. Nevedela ako vyjadriť slovami to, čo videla.

„Hm, ...on, ...to, ...prečo...“

„Ja som ho tiež videla, aj ja mám oči. Bol pekný, to sa musí uznať a vyzeralo to tak, že sa niekam dosť ponáhľal. Obávam sa, že ho už viackrát neuvidíš. To by musela byť teda veľmi veľká náhoda, aby ste sa znovu stretli v tomto miliónovom meste.“

„Ty vieš teda človeka povzbudiť,“ vyčítala Rebeca Eireen a vypýtala si od čašníka účet. Keď vyšli na ulicu, stále sa okolo seba obzerala, či ho náhodou nezbadá. Ale nič.

Vydali sa teda smerom k vlaku, keď im do očí udrel plagát, ktorý oznamoval, že štvrtého júla začína v Calgary Stampede.

„Ja som na to úplne zabudla. Samozrejme, začína Stampede. Vieš čo to je?“ spýtala sa Rebeca.

„Už som o tom niečo počula. Nie sú to náhodou rôzne kovbojské súťaže?“

„Sú to súťaže, v ktorých majú veľké zastúpenie kone. Súťaží sa v disciplínach ako rodeo, krotenie divokých koní, chytanie teľaťa do lasa a tak podobne. Už som na tom bola trikrát, vlastne odkedy sme sa sem presťahovali. Toto bude už štvrtýkrát. A za tie tri roky som videla dosť zranení, takže mám pred tým všetkým rešpekt. Veď keď spadneš napríklad z býka, ktorý ťa prinajlepšom len raz prišliapne, tak to nie je sranda. Ale dá sa na tom dobre zarobiť. Tento rok musíš ísť so mnou. Štvrtého júla to začne sprievodom cez mesto, v ktorom sa ukážu rôzne skupiny ľudí na koňoch, kočoch, rôzni hudobníci, Indiáni, vojaci ale aj iné národnosti. Uvidíš, bude sa ti to páčiť,“ skončila Rebeca svoj dlhý monológ.

Eireen sa dala nakoniec prehovoriť, aj tak by sedela len doma a takto jej aspoň ubehne čas a zabaví sa.

Keď sa chystali prejsť na druhú stranu, Rebeca, ako vždy, rozprávala a nedávala pozor na cestu. Eireen už len počula, ako Rebeca vykríkla a videla, ako sa prichádzajúce auto snaží vyhnúť zrážke. Nemohla sa pohnúť, zatvorila oči a zostala stáť na mieste ako prikovaná. Už videla v mysli ten najhorší scenár a bála sa ich otvoriť, aby sa jej to nepotvrdilo.


1. novembra 2009

Výnimočná udalosť

Oslavuje sa. Toto je už stý príspevok. Už by to mohlo byť dávno pradávno, keby som mala svoj starý blog. Ale čo už. Šikovným patrí svet :-)
Neviem ako by sme to mohli osláviť, tak vám dám bojovú úlohu niečo zaujímavé vymyslieť. Očakávam vaše silno kreatívne nápady.
A aby ste neobišli naprázdno, hodím vám sem jednu fotku na ktorej som s "patizónom". Že nám to spolu sekne? :-)))