Výlet

V sobotu, 14. 3. som bola v Trenčíne na výstave Beauty forum. A nielen tam. Ale k tomu až neskôr. Spolu s Kaču, Betku a jej sestrou Jankou sme si spravili taký celodenný výlet. Z Trnavy sme vyrážali o 5 minút neskôr, lebo rýchlik meškal (mimochodom, išla som prvýkrát rýchlikom a prežila som). Išli sme cez Leopoldov, Piešťany, Nové mesto až sme dorazili do Trenčína asi po hodine cesty. Najprv sme sa zastavili v Maxe, niečo sme si kúpili a išli sme na výstavisko. Počasie nám dobre vyšlo, takže sme nemuseli mať ani bundy. Medzi výstavnými halami boli stánky s občerstvením, tak sme sa najedli. O dvanástej sme sa išli pozrieť na nejakého talianskeho kaderníka. Svorne sme sa zhodli, že to nebolo bohviečo :-). Nejako sa nám neušli časopisy, alebo ich tam mali málo, ale mali sme každá asi len dva. Všetky sme si tu niečo kúpili, nebolo to až také drahé. Z výstaviska sme išli zas do Maxu. Odtiaľ sme išli cez mesto sa pozrieť na nápis na skale a potom do Čiernej hory. Dali sme si čučoriedkové pivo (tie čučoriedky tam cítila len Betka) a marlenku. Mali tam aj jukebox, tak sme si pustili Elán – Bosorka. Pri vedľajšom stole boli jedni s deťmi, ktoré stále vrieskali, ale vedeli aj po anglicky, lebo sa s nimi rozprávali aj po slovensky aj po anglicky. Keby mňa učili od malička druhý jazyk, už kde som mohla byť :-). Pred štvrtou sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť na hrad. Ale samozrejme len do tých častí, kde to je zadarmo. Tak sme vyšliapali po schodoch k hradbám. Bol odtiaľ krásny výhľad na mesto aj na Karpaty. Betka sa tam snažila vyliezť na múr a asi po 3 minútach sa jej to nakoniec podarilo. Gratulujeme! O pol piatej sme sa už prechádzali po lesoparku, ktorý je hneď pri hrade. Síce bolo tam trošku blato, ale prežili sme to bez ujmy na zdraví. Dostali sme sa až na vrchol kopca, kde bol cintorín, kde boli pochovaní nejakí umučení vojaci. Dosť ticho tam bolo (ktovie prečo). Keď sme už schádzali dole z kopca, bola tam rozdelená cestička. Jedna išla hore, druhá dole, čo bol Vitekov chodník. Nevedeli sme sa dohodnúť, kade pôjdeme. Kača s Jankou chceli ísť vrchnou, ja s Betkou spodnou. Ešteže išiel okolo taký starý dedko, že sa ho opýtame. Nikto nechcel, tak až Kača nabrala odvahu a opýtala sa ho, že či sa dostaneme tým Vitekovým chodníkom k Maxu. Povedal, že áno. Takže ja som mala s Betkou pravdu. Asi máme dobrý orientačný zmysel :-). Tu bolo ešte viac blata a Kača s Jankou sa sťažovali, že či ako normálni ľudia nemôžeme ísť po normálnom chodníku a nie po blate. Ale nejako to vydržali až sme nakoniec vyšli skoro pri Maxe. Tam sme si dali večeru a pobrali sa na stanicu, lebo už bolo štvrť na sedem a vlak nám odchádzal o pol aj štyri minúty. Cesta nám ubehla dosť rýchlo. Niektorí si ani nestihli uvedomiť, že sme stáli 2x na staniciach. Boli sme dosť unavené. Asi z tej nečakanej túry po lesoparku :-). Ale musím povedať, že to bol super výlet. Takto by sme mohli chodievať aj častejšie niekam.
(moja otázka znie: koľkokrát sme boli v Maxe?)
(fotky si môžete pozrieť na facebooku)

Piatok trinásteho

Piatok, ktorý pripadne na 13. deň v hociktorom mesiaci, sa vo všeobecnosti považuje za nešťastný deň a je opradený mnohými poverami. Strach z takého piatku sa nazýva paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia, ako špeciálna forma triskaidekafóbie, fóbie (strachu) z čísla trinásť.

Pôvod povier o piatku trinásteho sa spája, pravdepodobne iba od stredoveku, so skutočnosťou, že práve trinásť ľudí sa zúčastnilo na poslednej večeri Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný na Veľký piatok. Možno ho tiež spojiť s faktom, že podľa lunisolárneho kalendára museli mať niektoré roky trinásť mesiacov, kým podľa solárneho gregoriánskeho kalendára a lunárneho islamského kalendára má každý rok vždy dvanásť mesiacov. Ďalší možný pôvod tejto povery pochádza z nórskej mytológie. Dvanásť bohov malo hostinu vo Valhalle. Zlomyseľný Loki prerušil oslavu ako nepozvaný trinásty hosť a naaranžoval, že Hod, slepý boh temnoty, vystrelil na Baldura, boha radosti a šťastia, šíp s imelovým hrotom. Baldur bol zabitý a Zem bola uvrhnutá do temnoty a smútku.

Niektorí tiež hovoria, že uväznenie Jaquesa de Molay, veľmajstra Rádu templárov, a 60 vysokopostavených rytierov v piatok, 13. októbra 1307 kráľom Francúzska Filipom IV. je skutočný pôvod tejto povery. V tento deň chytili, uväznili a potom mučili tisíce templárov. Po ich 'priznaní' boli popravení. Od tohto dňa ho nasledovníci templárov považovali za diabolský a nešťastný deň.

Je to zvláštne, ale existujú pozorovania, ktoré vedú k záverom, že piatok trinásteho je pre niekoho naozaj nešťastný. Psychológovia objavili, že niektorí ľudia majú nehody alebo ochorejú práve v piatok trinásteho. Je to pripisované tomu, že ľudia podvedome cítia úzkosť a obavy z tohto dňa. Inštitút pre zvládanie stresu a fóbií v Asheville, v Severnej Karolíne odhadol, že Spojené štáty samotné každý piatok trinásteho stratia, 800 až 900 miliónov dolárov len preto, že ľudia v ten deň necestujú a nejdú do práce.

Tento deň je tiež veľmi známy v motocyklistickej komunite: od roku 1981 sa motocykloví nadšenci a predajcovia zhromažďujú každý piatok trinásteho v kanadskom Port Dover v provincii Ontário. Túto tradíciu začal 13. novembra 1981 Chris Simons a jeho asi 25 priatelia. Počet účastníkov stretnutí postupne rástol až na približne 100 000 ľudí v auguste 2004. Zvyšoval sa aj počet hudobných skupín a predajcov, ktorí sa zúčastňovali týchto stretnutí.

V španielsky hovoriacich krajinách je za nešťastný deň považovaný utorok trinásteho (ako aj utorky vo všeobecnosti); hovorí sa En martes, ni te cases ni te embarques (v utorok sa nežeň ani nezačínaj cestu).

Napriek tejto rozšírenej myšlienke je však piatok trinásteho podľa numerológov úplne obyčajný dátum. Niektorí dokonca hovoria o veľmi peknom dni, podporujúcom city a realizáciu. Niet sa čoho obávať. Pokiaľ sa aj niekomu prihodí niečo zlé, nemôže z toho viniť piatok trinásteho.

Spomienky

V roku 2004 sme boli na dovolenke celá rodina v Tunisku. Bolo tam nádherne. Keďže je teraz vonku také škaredé počasie, myslela som, že takáto spomienka na horúce leto by vám mohla pomôcť. Ak nie, treba vydržať do toho ozajstného a potom si ho vychutnávať najviac ako viete :-)

(tieto fotky sú špeciálne pre jedného človeka a snáď sa nenahnevá, keď som sem iné nedala, lebo som iné vhodné nenašla)