Výlet

V sobotu, 14. 3. som bola v Trenčíne na výstave Beauty forum. A nielen tam. Ale k tomu až neskôr. Spolu s Kaču, Betku a jej sestrou Jankou sme si spravili taký celodenný výlet. Z Trnavy sme vyrážali o 5 minút neskôr, lebo rýchlik meškal (mimochodom, išla som prvýkrát rýchlikom a prežila som). Išli sme cez Leopoldov, Piešťany, Nové mesto až sme dorazili do Trenčína asi po hodine cesty. Najprv sme sa zastavili v Maxe, niečo sme si kúpili a išli sme na výstavisko. Počasie nám dobre vyšlo, takže sme nemuseli mať ani bundy. Medzi výstavnými halami boli stánky s občerstvením, tak sme sa najedli. O dvanástej sme sa išli pozrieť na nejakého talianskeho kaderníka. Svorne sme sa zhodli, že to nebolo bohviečo :-). Nejako sa nám neušli časopisy, alebo ich tam mali málo, ale mali sme každá asi len dva. Všetky sme si tu niečo kúpili, nebolo to až také drahé. Z výstaviska sme išli zas do Maxu. Odtiaľ sme išli cez mesto sa pozrieť na nápis na skale a potom do Čiernej hory. Dali sme si čučoriedkové pivo (tie čučoriedky tam cítila len Betka) a marlenku. Mali tam aj jukebox, tak sme si pustili Elán – Bosorka. Pri vedľajšom stole boli jedni s deťmi, ktoré stále vrieskali, ale vedeli aj po anglicky, lebo sa s nimi rozprávali aj po slovensky aj po anglicky. Keby mňa učili od malička druhý jazyk, už kde som mohla byť :-). Pred štvrtou sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť na hrad. Ale samozrejme len do tých častí, kde to je zadarmo. Tak sme vyšliapali po schodoch k hradbám. Bol odtiaľ krásny výhľad na mesto aj na Karpaty. Betka sa tam snažila vyliezť na múr a asi po 3 minútach sa jej to nakoniec podarilo. Gratulujeme! O pol piatej sme sa už prechádzali po lesoparku, ktorý je hneď pri hrade. Síce bolo tam trošku blato, ale prežili sme to bez ujmy na zdraví. Dostali sme sa až na vrchol kopca, kde bol cintorín, kde boli pochovaní nejakí umučení vojaci. Dosť ticho tam bolo (ktovie prečo). Keď sme už schádzali dole z kopca, bola tam rozdelená cestička. Jedna išla hore, druhá dole, čo bol Vitekov chodník. Nevedeli sme sa dohodnúť, kade pôjdeme. Kača s Jankou chceli ísť vrchnou, ja s Betkou spodnou. Ešteže išiel okolo taký starý dedko, že sa ho opýtame. Nikto nechcel, tak až Kača nabrala odvahu a opýtala sa ho, že či sa dostaneme tým Vitekovým chodníkom k Maxu. Povedal, že áno. Takže ja som mala s Betkou pravdu. Asi máme dobrý orientačný zmysel :-). Tu bolo ešte viac blata a Kača s Jankou sa sťažovali, že či ako normálni ľudia nemôžeme ísť po normálnom chodníku a nie po blate. Ale nejako to vydržali až sme nakoniec vyšli skoro pri Maxe. Tam sme si dali večeru a pobrali sa na stanicu, lebo už bolo štvrť na sedem a vlak nám odchádzal o pol aj štyri minúty. Cesta nám ubehla dosť rýchlo. Niektorí si ani nestihli uvedomiť, že sme stáli 2x na staniciach. Boli sme dosť unavené. Asi z tej nečakanej túry po lesoparku :-). Ale musím povedať, že to bol super výlet. Takto by sme mohli chodievať aj častejšie niekam.
(moja otázka znie: koľkokrát sme boli v Maxe?)
(fotky si môžete pozrieť na facebooku)