Franz Kafka

Franz Kafka

(* 3. júl 1883, Praha - † 3. jún 1924, Kierling pri Viedni) - český, po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia, sa narodil pred 126. rokmi 3. júla 1883 v Starom Meste v Prahe. Bol najstarší zo šiestich detí v rodine obchodníka s galantérnym tovarom.

V roku 1901 začal študovať chémiu na Nemeckej univerzite v Prahe, po krátkom čase však prešiel, na otcovu žiadosť, na štúdium práva. Navštevoval aj umeleckohistorické a germanistické prednášky a podnikol niekoľko ciest. Uvažoval o štúdiu v Mníchove, po krátkom čase sa však vrátil do Prahy. Počas štúdií spoznal svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda.

V roku 1906 promoval na doktora práv a zamestnal sa na Zemskom a Trestnom súde v Prahe, potom v rokoch 1907-1922 pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni.

Už počas štúdií, aj neskôr popri práci za svoju celoživotnú úlohu považoval literárnu tvorbu, ale k výsledkom svojho úsilia bol nesmierne kritický. V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion. Neskôr prispieval do Brodovej antológie Arkadia.

Max Brod sa veľkou mierou pričinil o rozšírenie jeho diela, keďže nie všetky Kafkove literárne práce vyšli počas jeho života. Ako správca jeho dedičstva Brod uverejnil tri fragmenty románov, napriek pokynu z testamentu o zničení týchto textov. Avšak Kafka zanechal aj druhý testament, v ktorom dáva príkaz na zničenie iba časti diela.

Za jeho života vyšli najmä viaceré poviedky (Ortieľ, Premena a V trestaneckej kolónii). Je aj autorom románov Zámok, Proces, Nezvestný (Amerika).

Kafkovu tvorbu možno pochopiť ako žalobu proti byrokratickej mašinérii, ktorá stratila akýkoľvek cieľ a zmysel a spravuje iba samú seba, ale aj v prenesenom náboženskom a psychologickom zmysle. Kafkove diela sa ťažko zaraďujú do nejakého literárneho smeru, aj keď sú blízko k expresionizmu.

Najmä jeho poviedky možno chápať ako parabolu. Človeka zobrazuje z pohľadu vlastného odcudzenia, jeho dôvera k blížnemu je otrasená a aj samota je veľkou Kafkovou témou.

Sny, obavy, komplexy, spustošujúce a symbolické odzrkadľujú základný postoj v jeho dielach, v ktorom jedinec ako cudzia a vylúčená osoba stále hľadá istotu, podporu a pohodu.

Pod dojmom týchto diel, ktoré sa aj pri ich hĺbke dobre čítajú a sú aj napínavé, vznikol pojem "kafkovský", čo má byť stratenosť jedinca, pocit byť vydaný napospas cudzím a nepochopiteľným mocnostiam.

Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská, s ktorou udržiaval čulú listovú korešpondenciu, a s ktorou sa aj telesne zblížil počas krátkeho pobytu vo Viedni.

Kvôli tuberkulóze musel odísť v roku 1922 zo zamestnania. Na jeseň roku 1923 sa presťahoval do Berlina, kde sa venoval len literárnej činnosti. Žil tam aj so svojou poslednou priateľkou, poľskou židovkou Dorou Diamantovou. O necelý rok neskôr, dňa 3. júna 1924 zomrel v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu neďaleko Viedne. Dožil sa iba 40 rokov.