Nikola Tesla

Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko) – † 7. január 1943, New York) bol americký fyzik srbského pôvodu, vynálezca a konštruktér elektrických strojov a prístrojov. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie – tesla.

Patril k záhadným vedcom, ale oveľa záhadnejšie sú jeho objavy. Obdivovaný i zaznávaný, ďaleko predstihoval svoju dobu. Existuje hypotéza, podľa ktorej tzv. tunguzskú katastrofu (1908) spôso­bil Nikola Tesla. K tajomnej explózii v ruskej tajge došlo následkom odoslania energie na diaľku, k čomu použili (údajne) vysielač vo Wardenclyffe... V liste redakcii New York Times v apríli 1908 Tesla napísal, že v budúcnosti armá­da použije elektrické vlny a že to môže byť účinný nástroj deštrukcie. O deväť dní neskôr ruskou tajgou otriasol nepredstavi­teľný výbuch (1- až 2- tisíckrát prevyšu­júci silu bomby zhodenej na Hirošimu Američanmi). Riaditeľ parížskeho astro­nomického observatória na schôdzi Francúzskej akadémie vied potom povedal, že v Bordeaux bolo deň po výbuchu tak jasno, že ešte o 22.00 hodine sa bez pro­blémov dali čítať noviny. Ale nie o tom je tento článok.

Nikola Tesla, ktorého vynálezy fascinujú ľudí, ktorí by dnes mohli byť jeho vnukmi, bol nezvyčajný muž. Niektorí ľudia v Ame­rike dokonca vážne tvrdia, že to bol mimo­zemšťan. Fakt je, že bol veľmi zvláštny. Mal napríklad taký jemný sluch, že vnímal tikanie hodín cez niekoľko izieb, mal vízie, kreslil autá poháňané elektrinou. Bol schopný vidieť veci dlho predtým, ako sa stali. Sám o sebe tvrdil, že je médiom.

U čarodejníka z Menlo Parku

Tesla objavil striedavý prúd (ten, ktorý dnes používame) krátko potom, čo Edison jednosmerný prúd, čo spôsobilo, že sa stal jeho zarytým nepriateľom (varoval ľudí, že im zhoria domy, ak použijú Teslov prúd). Hovorí sa dokonca, že Marconi mu ukradol objav krátkych vín či rádia, keď mu Tesla dovolil pozrieť sa do laboratória na svoje experimenty. Bez ohľadu na to však mal Tesla veľa priaznivcov: napríklad Marka Twaina. Aj s Edisonom spočiatku vychádzal po dobrom. V roku 1988 Tesla odišiel do Paríža, kde Edison (čarodejník z Menlo Parku ako vtedy volali vynálezcu žiarovky) vytvoril unikátnu fabriku, v ktorej zamest­návali vynálezcov. Tesla neprišiel naprázdno, ale s projektom indukčného motora. Keď s ním nepochodil, rozhodol sa navští­viť Edisona v Amerike. Po ceste ho okradli, takže do krajiny prišiel bez peňazí. Edison ho síce zamestnal, ale zneužíval. Rýchlo sa rozišli. Vtedy ešte netušil, že Tešia sa stane jeho najväčším rivalom....

Eliášove ohne

V máji v roku 1889 Tesla vycestoval do Colorada Springs, kde zriadil laboratórium, nad ktorého strechou vyrástol 60-metrový stĺp s medenou guľou - gigantickou ciev­kou „zväčšujúci vysielač", ako ho nazval. Pomocou tohto zariadenia mienil testovať bezprevodový transfer energie. Veril, že „vpumpovaním" energie do vnútra Zeme je schopný prebudiť v nej tzv. stojaciu vlnu, ktorú vzápätí napojí tekuté jadro pla­néty. Takúto vlnu bude možné poslať na ktorékoľvek miesto zemegule, a tak doviesť prúd tam, kam bude chcieť. Hoci to znie nepravdepodobne, Tesla prinajmenšom dvakrát dosiahol svoj cieľ. Miestni obyvate­lia boli svedkami, ako sa mu na vzdialenosť 42 kilometrov podarilo zapáliť 200 žiaro­viek, a to bez akýchkoľvek prevodov, čo starostlivo overili davy zvedavcov. Teslove experimenty vzbudzovali nadšenie i strach. Veď pavučina belasých výbojov, výrazne viditeľná na nebi, dosahovala roz­mery 60 metrov! O svojej gigantickej ciev­ke Tesla povedal, že vďaka tomuto prístroju možno bez problémov vyprodukovať každý žiadaný elektrický efekt nepredstavi­teľnej intenzity... A skutočne: keď v roku 1890 Tesla začal ďalší experiment sily svoj­ho zariadenia a istého večera prúd s na­pätím 12 miliónov voltov prúdil závitmi gigantickej cievky, rozpútalo sa peklo. V samom laboratóriu a niekoľko desiatok metrov od neho bolo počuť ohlušujúci hrmot. Modré elektrické oblúky neslýcha­ných rozmerov vystreľovali z každého kovového predmetu. Iskry sršali spod topá­nok ľudí i z podkov koni v blízkom mesteč­ku. Dokonca motýle vyžarovali belasým svetlom, pripomínajúcim oheň sv. Eliáša. Ľudia hľadeli hore, kde sa vznášal stĺp zakončený guľou, očakávajúc najhoršie. Ale zrazu všetko skončilo. Výboje ustali a s nimi zhaslo aj svetlo v celom Colorade Springs. Keď Tesla pochopil, že prúd nevy­pli jeho asistenti, vykrútil číslo miestnej elektrárne, kde sa dozvedel, že jeho experi­ment sa skončil skratom, následkom čoho sa generátor rozpustil ako maslo. Teslu to však neodradilo.

Teslov odkaz môže byť viditeľný v modernej civilizácii kdekoľvek je použitá elektrina. Popri jeho práci na elektromagnetizme a inžinierstve, Tesla rôznou mierou prispel k odvetviam ako robotika, balistika, počítačová veda, jadrová fyzika a teoretická fyzika.