Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Ako vidím, tento blog ešte stále niekto číta, tak budem na vás dobrá a dám vám sem hneď druhú kapitolku. A napadlo ma, že by som k niektorým mohla dať aj nejakú hudbu, ktorá ich vystihuje, tak tu je prvý pokus. Enjoy :-) (a nebuďte na mňa zlí za to, čo som spravila, dobre?).
A poprosím aj spätnú väzbu, ale to asi viete aj sami :-)



2. kapitola:

„Žije?“ s plačom skočila Eireen lekárovi do reči a nenechala ho dopovedať.
„Je mi to hrozne ľúto, ale bohužiaľ, jeho mladý život sa mi nepodarilo zachrániť,“ priznal s citeľným smútkom v hlase.
Tou jedinou vetou sa Eireen v tom okamihu zrútil celý svet. Jej vedomie ten nápor nevydržalo a tak omdlela. Keby ju jej otec nezachytil, spadla by priamo na zem.
„Preboha, Eireen, zlatko!“ vykríkla Gillian a vrhla sa k manželovi s bezvládnou dcérou v náručí.
Lekár však nestratil duchaprítomnosť, mávol na najbližšieho ošetrovateľa, ktorý sa k nim v priebehu chvíle prirútil aj s nosidlami.
Keď sa Eireen prebrala, ležala už na nemocničnej posteli a pri nej sedeli obaja jej rodičia. Nedokázala, nechcela uveriť tomu, že to, čo sa stalo, bola skutočnosť a nie len zlý sen. Smútok v očiach jej mamy, ba dokonca aj v tých jej otca, ju však utvrdil v tom, že táto nočná mora je predsa len realitou. Ale aj tak...
Veď ešte pred niekoľkými hodinami spolu telefonovali. Nicholas jej vravel, ako sa na ňu teší a že má pre ňu prekvapenie. Nie, Nicholas musí žiť, ten lekár ju klame. Musí ho vidieť, musí vidieť Nicholasa.
Chcela vstať z postele, no zakrútila sa jej hlava.
„Kam si sa vybrala? Mala by si odpočívať.“ Snažila sa dcére dohovoriť Gillian.
„Nie, musím ho vidieť. Zaveďte ma k nemu.“ Povedala prekvapivo pevným hlasom a odhodlanie v jej očiach spôsobilo, že obaja jej rodičia si len rezignovane povzdychli.
Mama teda vyšla na chodbu a o chvíľu sa vrátila tlačiac pred sebou invalidný vozík. Eireen si naň bez rečí sadla a nechala sa viezť. Otec ich nasledoval.
Postupovali mlčky dlhou nemocničnou chodbou, každý ponorený do svojich vlastných myšlienok. Gillian dúfala, že čím skôr Eireen Nicholasovo telo uvidí, tým lepšie sa jej s tým bude vyrovnávať. Paul premýšľal nad tým, ako sa asi cíti rodič, ktorý stratí dieťa a ustarostene pri tom pozeral po svojej dcére.
Ako sa blížili k operačnej sále, Eireen sa už cítila lepšie vzhľadom na dané okolnosti, aspoň hlava ju už nebolela. Kázala mame zastať, postavila sa z vozíka a trvala na tom, že ďalej už pôjde po svojich. Vcelku vyrovnaným krokom prišla až po dvere do sály, no pred nimi zastala. Odvaha ju odrazu opustila.
„Sme s ockom pri tebe, neboj sa,“ povedala jej Gillian a rukou ju objala okolo pliec. Paul chytil dcérinu ruku.
Eireen sa teda zhlboka nadýchla a pomaly otvorila dvere. Odrazu neistými krokmi, vošla dnu. Už len pri prvom pohľade na Nicholasa ju zachvátil plač. Cez slzy poriadne nevidela, zdalo sa jej, že pred ňou leží len jedna veľká krvavá machuľa. Pristúpila o krok bližšie a nahnevane udrela do stolíka s nástrojmi, ktorý stál kúsok od operačného stola s telom.
„Ach, Nicholas, nenávidím ťa. Prečo si ma tu nechal? Čo si bez teba počnem? Takéto prekvapenie si mi chcel dať?“ vykríkla a zovretými päsťami si zotierala slzy valiace sa jej z očí.
Keď prúd sĺz na chvíľu ustal, uvidela, ako teraz skutočne vyzeral.
Jeho vlasy, kedysi hnedej farby, boli celé od krvi, rovnako ako jeho tvár a hruď. Jedno oko mal celé opuchnuté, pery, ktoré vedeli tak krásne bozkávať, mal preťaté. Najhoršie na tom bola, aspoň podľa Eireen, jeho ruka, ktorá bola celá obhorená. Nevedela prečo, teraz nemala silu rozmýšľať. Rýchlo vybehla na chodbu, kde vrazila do svojej mamy.
„Prečo práve on? Čo zlé komu urobil? Radšej som mala zomrieť ja, pretože za to, že zomrel, môžem len ja. Keby sa za mnou neponáhľal, ešte by žil,“ zúfalo plakala v Gillianinom náručí.
„Tak nehovor, nemôžeš sa za to obviňovať. Nie je to tvoja chyba. Nie je to ničia chyba. Nikdy nevieš dňa ani hodiny, kedy si nás Boh zavolá k sebe. Nicholasa už v nebi potrebovali, aby dával pozor na všetkých, ktorých miloval,“ utešovala ju Gillian, no nepomáhalo.
„Ale to nie je spravodlivé. Prečo mi Boh umožnil prežiť tri najkrajšie roky môjho života a vzápätí mi pôsobí takú bolesť?“ dožadovala sa odpovede na tú večnú, nezodpovedateľnú otázku. Prečo?
Gillian nevedela, čo jej má na to odpovedať, tak si ju len ešte tuhšie privinula k sebe.
Paul sa zatiaľ rozprával s lekárom, ale keď uvidel, že Eireen je už znovu na chodbe, spoločne pristúpili k nej. Dozvedela sa, že keď Nicholasa priviezli, ešte žil, ale nebol už pri vedomí. „Vyšetrenia ukázali, že mal zlomené rebrá a silný otras mozgu aj napriek tomu, že mal helmu. Zomrel na vnútorné krvácanie, ktoré sa nedalo zastaviť. Je mi to ľúto.“ Povedal jej lekár úprimne.
„A čo jeho ruka?“ dožadovala sa Eireen vysvetlenia veci, čo ju pri pohľade na neho tak zarazila.
„Po páde z motorky sa veľmi rýchlo šúchal po zemi, čo spôsobilo tie rozsiahle popáleniny,“ vysvetlil jej.
„Ach, môj Bože,“ vykríkla Eireen a zalapala po dychu. Už po druhýkrát v ten deň omdlela.

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Z čista jasna sa u mňa prejavili pisateľské sklony a vznikol z toho príbeh, ktorého kapitoly sem budem postupne pridávať. Ako často, to netuším, lebo zatiaľ mám napísané len tri kapitoly, tak budete musieť byť veľmi, ale veľmi trpezliví :-) Neprezradím vám viac, len to, že Miriela mi s úpravou trocha pomohla. Ja som nikdy nebola na slohy, tak to berte s rezervou.






Nepoznáš dňa ani hodiny... kedy ti život podrazí nohy či podá pomocnú ruku... kedy ťa prevalcuje očakávané či poteší neočakávané... kedy ťa zasiahne láska či premôže smrť.



1. kapitola:

„Eireen, zlatko, poď dolu, obed je už hotový,“ zakričala na ňu mama z kuchyne.
Už dávno cítila, že sa niečo dobré varí, ale nemala chuť sa práve dnes s niekým rozprávať. Dnes, zajtra, včera... vlastne už vôbec nemala chuť sa ešte niekedy s niekým rozprávať. Až na jednu osobu, ale s tou už sa rozprávať nemohla.
Sedela vo výklenku vo svojej izbe a pozerala von oknom, rovnako ako to robila už pol roka. Jej pohľad bol však väčšinou len prázdnym odleskom niekdajšieho života v jej tmavomodrých očiach a bezcieľne blúdil po okolí. Skôr sedela a premýšľala...
Premýšľala o nespravodlivosti života, ktorý najprv dáva, a potom vezme, o tom, či jestvuje osud a o tom, či ozaj pre človeka jestvuje len tá jedna pravá láska, jediná spriaznená duša.
No dnes sa po prvýkrát aj naozaj pozrela von oknom. Uvedomila si, že si vlastne nikdy predtým poriadne nevšimla, aký pekný má výhľad.
Videla priamo na Skalnaté vrchy, ktoré sa zdali byť tak blízko, a predsa boli dosť ďaleko na to, aby ich za svoj doterajší život nikdy nenavštívila. Ani s rodičmi keď bola malá, ani s Nicholasom.
„Ach, Nicholas,“ povzdychla si, „prečo si odišiel tak náhle a bez rozlúčky?“
Prečo? Prečo?? Prečo??? Tá jediná otázka rezonovala v jej hlave po celý ten čas.
Dnes to bolo práve pol roka od tej osudnej udalosti. No ešte vždy si všetko pamätala až s desivo detailnou presnosťou.
Mala vtedy devätnáste narodeniny. Mama upiekla poschodovú tortu, otec jej podaroval nový fotoaparát. Kamarátky naplánovali veľkú oslavu na ďalší večer.
Nicholas jej zavolal behom dňa, zablahoželal jej a povedal, že má pre ňu prekvapenie. Vôbec netušila o čo by mohlo ísť, snažila sa vyzvedať, no on bol neoblomný. Povedal jej len, že sa pre ňu zastaví na motorke cestou z práce.
Ona sa teda nachystala, obliekla si šaty, o ktorých vedela, že ich má na nej najradšej a netrpezlivo ho čakala.
Keď meškal pol hodinu, myslela si, že sa zdržal v práci alebo sa zasekol v zápche, čo bývalo v ich meste bežné. Ale keď zazvonil telefón v kuchyni, vedela, že sa niečo stalo. Modlila sa len, aby sa nesplnili jej najhoršie obavy.
Hovor prevzala jej mama, zatiaľ čo Eireen ju netrpezlivo pozorovala z jedálne. Ako pochopila z jej slov, volali z polície. Keď uvidela, ako sa tvári, prišlo jej zle a do očí sa jej začali tisnúť slzy. No kým vlastne nič nevedela, stále mala nádej, že všetko bude v poriadku.
Mama však po chvíli zložila, ihneď k nej pribehla a objala ju. No Eireen sa jej vytrhla a dožadovala sa vysvetlenia, nech malo byť akékoľvek. Mama jej teda povedala všetko, čo sa dozvedela od policajta.
„Nicholas mal nehodu, dcérka. Nejaký opitý šofér mu nedal prednosť a v plnej rýchlosti doňho zboku vrazil. Jemu sa samozrejme okrem pár škrabancov nič nestalo, ale Nicholasa...“ hovorila jej mama a hlas sa jej zadŕhal, „Nicholasa odviezli do nemocnice na operáciu. Nevedeli mi však povedať, v akom je stave.“ Dokončila mama a pri pohľade na utrpenie svojej jedinej dcéry sa jej tiež tisli slzy do očí.
Snažila sa však ostať silná, kvôli nej, Eireen, ktorá sa po vypočutí si toho, čo sa stalo, zúfalo rozplakala a nedokázala prestať. Mala o Nicholasa taký veľký strach. Gillian ju teda silno objala, nevedela, čo viac by mohla urobiť a zakričala na Paula, svojho manžela, dúfajúc, že ju začuje až do obývačky. Pribehol takmer okamžite, akoby z manželkinho hlasu vytušil, že sa deje niečo vážne a keď sa dozvedel, o čo presne ide, neváhal a obe ich vyzval, aby sa rýchlo ponáhľali k autu. Vyrazili teda, Eireen stále v matkinom objatí.
Cesta bola dlhá, pretože nemocnica bola vo väčšom meste Airdrie. Eireen v nej bola len raz, keď mala 6 rokov a zlomila si nohu pri páde zo stromu. Odvtedy nemala rada nemocnice. Všetko tak mŕtvolne biele a ten pach dezinfekcie. Vždy ju striaslo už len pri tom pomyslení.
Počas cesty boli všetci ticho, každý ponorený do vlastných myšlienok. Gillian si nevedela predstaviť, ako to bude Eireen prežívať ak by sa stalo to najhoršie a netušila, ako by jej to mohla uľahčiť.
Keď napokon zastavili pred nemocnicou, Eireen okamžite vybehla z auta a ponáhľala sa dnu, aj keď ju vlastné nohy ledva držali. Rodičia sa držali hneď za ňou. Slabým hlasom sa na informáciách spýtala na Nicholasa Glandevilla. Odpoveď ju nepotešila. Vraj je stále na operačnej sále, kázali im počkať. Dlhá operácia znamenala vážne zranenia. Z posledných síl sa dovliekla do čakárne a zviezla sa na stoličku. Jej rodičia sa zatiaľ usilovali zistiť niečo viac. Poobzerala sa okolo seba a uvedomila si, že Nicholasovi rodičia tu ešte neboli. Rozmýšľala, či by im mala zavolať, no vzápätí túto myšlienku zavrhla. Alyssa s Philom si vždy dávali načas, keď išlo o niečo také bezvýznamné ako bol ich syn. Pohrdlivo si odfrkla a znovu sa ponorila do svojho vnútorného sveta, momentálne plného tých najdesivejších predstáv. Ani si nevšimla, kedy si k nej prisadli jej rodičia. Zaregistrovala len, že ju mama chytila za ruku a otec objal okolo pliec.
Po snáď najdlhších dvadsiatich minútach jej života plných číreho utrpenia, vyšiel zo sály lekár.
„Vy ste príbuzní pána Glandevilla?“ spýtal sa.
Eireen bez váhania prikývla. Prehltla hrču, čo mala v krku a odpovedala mu:
„Ja som jeho priateľka, Eireen McCalvinová.“
Lekár sa len smutne pousmial a znovu prehovoril:
„Slečna McCalvinová, je mojou povinnosťou, povinnosťou lekára, robiť všetko pre to, aby som zachraňoval životy...“

20 najkrajších mužov Hollywoodu

Najkrajším mužom Hollywoodu je podľa filmového portálu Premiere.com James Franco. Tridsaťjedenročný herec, režisér, scenárista a producent zažiaril ako Harry Osborn v sérii filmov o Spider-Manovi, Saul v komédii Pineapple Express či ako partner hlavného hrdinu v snímke Milk.


Striebornú priečku obsadila hviezda filmovej adaptácie upírskej ságy Twilight Robert Pattinson. Tretím najkrajším mužom v Hollywoode je Bradley Cooper, známy z kinohitu Vo štvorici po opici.

Hugh Jackman, ktorému minulý rok magazín People udelil titul Najsexi žijúci muž sveta, skončil štvrtý. Prvú päťku uzatvára manžel speváčky americkej hip-hopovej skupiny Black Eyed Peas Fergie - Josh Duhamel. Na striebornom plátne sa objavil napríklad v snímkach Transformers alebo Transformers: Pomsta porazených.

20 najkrajších mužov Hollywoodu podľa Premiere.com:
1. James Franco
2. Robert Pattinson
3. Bradley Cooper
4. Hugh Jackman
5. Josh Duhamel
6. Ryan Reynolds
7. Jake Gyllenhaal
8. Christian Bale
9. Channing Tatum
10. Orlando Bloom
11. James Marsden
12. Brad Pitt
13. Jamie Foxx
14. Gerard Butler
15. Joseph Gordon Levitt
16. Zac Efron
17. Chris Pine
18. Dwayne "The Rock" Johnson
19. Jonathan Rhys Meyers
20. Jay Hernandez


-asi sedem z nich vôbec nepoznám, ich mená mi nič nehovoria.

Zdroj: Webnoviny.sk

EDWARDS STORY - Midnight sun

K tomuto videu niet čo dodať. Veď posúďte sami. :-)

Yiruma - Spring Time

Krásna melódia, krásne obrázky. Pri jeho pesničkách sa úžasne relaxuje (alebo lúšti maľované krížovky :-) ).