Ako to už býva, človek mieni a Pán boh mení. Tento príspevok by asi nevznikol, nebyť pár vecí. Napríklad aj to, že som kvôli pár veciam musela prísť na Slovensko. A tak som tu už od nedele. Taký minidenník z letu vám sem prepíšem, ale má až 8 strán napísaných rukou, tak to chvíľku potrvá :)
Neviem čo všetko sem napísať, plánovala som pridať príspevok už dávno, ale nikdy mi nejak nevyšiel čas. Čo vám budem hovoriť o robote, stále to isté. A aby mi nebolo ľúto, tak aj ľudia sa tam stále menia. Dokonca v sobotu keď som ešte bola v Kanade, mi kolegyňa volala, že toho Poliaka už prepustil. To som piatok nerobila a už sú tam zmeny. Nechcem vedieť, čo sa zmení, keď prídem naspäť. A inak prišla som domov na celý mesiac. Snáď sa mi podarí všetko postíhať. Lenže najhoršie na tom je, že teraz som už od februára vedela, že idem domov, vtedy som si kupovala letenku, aj keď som to skoro nikomu nepovedala. Ale teraz netuším, kedy sem prídem zas. Možno budúci rok, ak mi neschvália trvalý pobyt, ktorý si plánujem podať keď sa tam vrátim a ak mi ho schvália, tak vážne netuším.Ale chcela by som sem chodiť možno každé dva roky ak by sa dalo.... Ale to predbieham teraz, to si len plánujem. Aj keď zo skúseností viem, že ja si plánovať nemôžem, lebo nikdy mi nič nevyjde podľa plánu...
Od pondelka behám po úradoch a vybavujem všeličo, zháňam si dokumenty, ktoré budem potrebovať doma, konečne som si dala spraviť nový pas, lebo ten starý nemal ešte ani to, že som v EU :)
A včera som bola prvýkrát na nákupe potravín s maminou. Som sa nestačila čudovať. Všetko prerobené, vynovené, ceny sú aj s DPH (v Kanade musím vždy pripočítať 5% daň), a pre mňa aj celkom lacné. Napríklad taká fľaša vína stojí v Kanade cca 20 dolárov, tu asi 6 eur... a to je z tých lacnejších ešte. A ešte len som tu 4 dni aj s cestou a v správach počúvam jednu absurditu za druhou. To kde žijete preboha? Ešte dobre, že tie správy nepozerám cez net aj v Kanade. Stačí, že ich budem pozerať tu niekedy...
Najviac, na čo som sa tešila, boli asi minerálky, ktoré tam nemáme. Len nejaké nemecké sódy a to má teda ďaleko od našich super minerálok :) Ďalšia vec, ktorá mi strašne chýbala, bolo šoférovanie. V Kanade ešte nemám vodičák, lebo som ho súrne nepotrebovala. Ale tu som sadla za volant hneď druhý deň. Dokonca do nového auta, ale nebolo to až také hrozné. Síce šoférovať po viac ako dvoch rokoch a ešte aj na novom aute... no ale prežili sme a konečne si to môžem vychutnať kým som tu :)
A čuduj sa svete, konečne aj nejaký normálny chlap sa objavil v mojom živote. Ale akurát teraz, keď som odišla domov... Ale nevadí, internet existuje, tak sme každý deň spolu, ak sa to teda dá s tým časovým rozdielom... Nebudem zatiaľ nič hovoriť konkrétnejšie, aby som nezakríkla :)
A ešte jedna taká vec, čo sa mi doteraz nestala nikdy... Už som bola v Kanade viackrát, ale ešte sa mi nestalo, aby som bývala takto unavená. Večer ledva vydržím byť hore do 9 a potom ráno som už o 6 hore a nemôžem zas zaspať. Tak dúfam, že postupne sa mi ten čas upraví a budem chodiť spávať najskôr okolo 11 a spať ráno tiež do 11 minimálne. Musím si oddýchnuť a načerpať energiu pred tým, než sa vrátim zasa do roboty...
No idem sa dať do prepisovania tých 8 strán, nech si môžete aspoň predstaviť, kao je to cestovať tak dlho lietadlom. Pripojím samozrejme aj fotky, ktorých som spravila dosť. Treba využiť nový foťák, nie? :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára