18. augusta 2017

My life in Jasper (8) - life is beautiful

Nie, nie, nebojte sa, žijem. Od posledného reportu prešli už skoro dva mesiace a ja som si to ani vôbec neuvedomila. Nejak strácam pojem o čase. Je leto, tak nemám až tak veľa času na písanie... Ale konečne mám voľný deň, tak vám napíšem, čo som zažila za ten čas...





Moja žiadosť na trvalý pobyt je skoro kompletná, už mi chábajú len dve veci, ktoré mi majú prísť poštou už čoskoro. Budúci týždeň mám Skype session s jednou právničkou, aby mi všetko skontrolovala, lebo nechcem riskovať, že mi to zamietnu. Radšej obetujem tých pár stoviek dolárov, než by mi to mali úplne zrušiť ako minulý rok.
Kvôli tomu som bola pred dvoma týždňami zasa v Calgary na medical exam. Neviem ako u vás, ale tu je to ako vo filmoch. Idete na X-ray, dajú vám peknú modrú košeľu. Zato doma na Slovensku, keď som bola v mojom meste v Trnave v nemocnici, nič vám nedajú, musíte prejsť po celej miestnosti hore bez... Čo už...
Výsledky by mi mali prísť už niekedy teraz, rovnako aj výpis z registra trestov zo Škótska. Dnes som skenovala, ukladala do jedného priečinka, aby som v tom nemala chaos keď budem hovoriť s právničkou a dúfam, že všetko budem mať tak, ako si želajú. Tak držte palce, nech to môžem už budúci týždeň poslať.

A teraz k tým príjemnejším veciam. Júl tu bol veľmi teplý, tak sme chodili na kajak, čo nám požičal šéf zadarmo. Myslela som si, že budem mať na rukách svalovicu, ale nič. Jazero bolo super kľudné, tak to bolo super. Je to druhé najväčšie ľadovcové jazero na svete, čiže voda je fakt studená, ale nedalo mi to a išla som do toho. Asi minútu som tam vydržala :)  Potom som sa opaľovala na kajaku na pláži (kto povedal, že Kanada je len studená?) Naposledy som tam bola nedávno, ale už nebolo tak pekne a na ceste domov sme sa namakali, lebo fúkal vietor, vlny boli a veslovanie išlo veľmi ťažko. Ale stálo to za to. Mať okolo seba len hory a užívať si život,... to je to, čo by mal robiť každý. No stress at all.


kayaking at Maligne lake

Peyto Lake

Párkrát sme boli aj strieľať, ale nie až tak často, lebo všade naokolo v horách vo vedľajšej provincii horelo, skoro celý mesiac a všade bol neskutočný dym. Vzduch mal strašne zlú kvalitu, tak som bola rada, že nemusím byť vonku. Keď som bola pozrieť kamarátku v Banffe (asi 3,5 hodiny autom odo mňa), tak u nich to bolo ešte horšie, lebo požiare boli veľmi blízko. Tak sme boli len chvíľu v meste a potom sme boli u nej na hoteli kde robi okúpať sa v spa. Vírivka mi dobre padla :)  Kamoška mi v novembri odchádza domov, tak nebudem mať za kým chodiť. Jedine tak do Calgary.



Calgary skyline

A najlepší a nezabudnuteľný zážitok bol asi z kempovania. Kúpila som si ruksak, tak som ho chcela hneď otestovať. Kempovanie ako také bolo super, ale tých komárov čo bolo všade... Myslela som, že ma zožerú zaživa. To sa nedalo vydržať. Mala som len krátke rukávy, lebo bolo vyše 30°, ale dala som na seba nepremokavú bundu. Bolo to síce ako v saune, ale aspoň som nebola celá doštípaná. Neviem si predstaviť, ako by som vyzerala, keby som si ju na seba nedala. Keď sme prišli po 6km chôdze na miesto pri jazere, hneď sme postavili stan, zapálili, zapálili sviečky proti komárom, ktoré aj tak nefungovali. A o sprejoch ani nehovorím. Tento rok sú tie komáre nejaké moc odolné. Spreje vôbec ale že vôbec nezaberali. Tak sme to nakoniec vzdali. V noci to bolo už lepšie, tak sme boli asi do polnoci vonku. A ráno to začalo zasa. Rýchlo zložiť stan a spratať veci a vydať sa na cestu späť k autu ďalších 6km s komármi všade okolo seba a v 30° horúčavách. Ale inak bolo super :)


luxurious toilet in the middle of the forest at the camping site

Keď som bola teraz naposledy v Calgary, bola som tam až 3 dni. Samozrejme som nestihla všetko, čo som plánovala. Ale najviac som sa tešila na kamarátku, ktorej sa v júni narodili dvojičky. Obidve sú baby. Dokopy má už 4 deti. Spoznali sme sa keď som robila v Calgary v kasíne 5 rokov dozadu. Dve staršie deti boli strašne hyperaktívne ale tešili sa darčekom, ktoré som im doniesla.



A viete, čo je úplne najlepšie? Dnes je to presne 3 roky, čo som musela z Kanady nedobrovoľne odísť. Niekde v srdci som ale stále cítila, že sa raz vrátim a teraz, 3 roky potom, som tu, žiadam o trvalý pobyt a užívam si čo mi Kanada ponúka. Druhá šanca sa nezahadzuje a nikdy sa nevzdávajte. Ja som toho dobrým príkladom, že to naozaj funguje. Treba si len za tým stáť a ono to príde. Nikto nevie kedy, ale verte mi, vždy je všetko tak, ako to malo byť.

Presne pred 3 rokmi, predtým, než som odišla domov z Kanady, sme boli s našimi na dovolenke po okolitých jazerách, vodopádoch...  A teraz som bola pozrieť presne ten istý vodopád, kde som bola predtým. Pekné spomienky a ten vodopád tam stále je :)

Takakkaw fall

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára