My life in Jasper (9) - waiting and shooting

Ahojte. Tak už mám za sebou ten dôležitý moment. 28. augusta som po rozhovore s právničkou poslala svoju žiadosť o trvalý pobyt a teraz už musím len čakať. Ak budem mať všetko dobre, bude to trvať cca 3 mesiace, kým mi príde kladná odpoveď. Aspoň teda kolegovi to prišlo po 3 mesiacoch ale môže to trvať až 6 mesiacov, čo dúfam, nebude môj prípad. Tak držte palce, nech na Vianoce už mám ten trvalý pobyt.

My life in Jasper (8) - life is beautiful

Nie, nie, nebojte sa, žijem. Od posledného reportu prešli už skoro dva mesiace a ja som si to ani vôbec neuvedomila. Nejak strácam pojem o čase. Je leto, tak nemám až tak veľa času na písanie... Ale konečne mám voľný deň, tak vám napíšem, čo som zažila za ten čas...

My life in Jasper (7) - veci sa hýbu tým správnym smerom

K nadpisu sa dostanem až neskôr. Od posledného reportu prešli už skoro 3 týždne a nič také zvláštne sa nestalo. Ale predsa spomeniem pár vecí.

My life in Jasper (6) - ľadovec a horúce kúpele

Ahojte. Znova sa ozývam a zasa mám pár zaujímavých vecí. Ten, kto mi povedal, že v Jasperi je nuda, ma teda nepozná :)  ja tu mám stále čo robiť :)  Na to, že je to malé mesto, je tu strašne veľa možností na aktivity po okolí.

My life in Jasper (5) - staff party aj medvede

Ahojte. Dnes je to už presne dva mesiace, čo som v Kanade. Strašne rýchlo ten čas letí. A od posledného reportu mám veľa zaujímavých udalostí. Tak čítajte ďalej :)

My life in Jasper (4) - bicykel aj tajný spolok

Ahojte. Tak sa znova ozývam. Mám nejaké novinky, o ktoré sa chcem podeliť. A sú dosť zaujímavé.

My life in Jasper (3) - 1. máj a prvý hike sezóny

Je pozdní večer – první máj –

večerní máj – je lásky čas;

hrdliččin zve ku lásce hlas:

„Hynku! Viléme!! Jarmilo!!!

My life in Jasper (2) - ten čas ale letí

Dnes je to presne mesiac, čo som pristála na letisku v Calgary. A za ten čas som toho stihla pomerne dosť. Hneď na druhý deň po prílete som bola s kamarátkou v divadle na predstavení Traja mušketieri. Úplne super to bolo. Vtipne spracované, veľa detailov, ktoré z toho urobili jedno nezabudnuteľné predstavenie. A najlepšie na tom bolo, že to režíroval jeden herec čo ho osobne poznám :)

My life in Jasper (1) - Po 2,5 roku znova v Kanade

Áno, presne tak. 2,5 roka mi trvalo, kým som sa mohla vrátiť do Kanady. A dúfam, že sa mi tu už podarí ostať natrvalo :)

Hepi bŕsdej tu mííí...

Rok sa s rokom stretol a je tu znova december. A dnešok nie je hocijaký, ale dnes mám narodeniny. Neviem či to je nejak výnimočné, vôbec nemám pocit, že mám narodeniny. Neviem prečo, ale je to pre mňa úplne normálny deň ako každý iný. Minulý rok som oslavovala štvrťstoročie, čo bolo pre mňa prekvapivé zistenie :)
Dnes oslavujem 26. Nemám rada párne čísla, tak dúfam, že celý tento rok do budúcich narodenín prežijem v zdraví a pohode :)
Nemám nejak náladu na písanie ani múza ma nejak nenavštívila, ale čoskoro napíšem, ako sa mám posledné mesiace a čo prežívam. Teraz si idem dať za pohárik kvalitného Tatranského čaju a hor sa do pozerania filmu :)

Okrem mňa majú dnes narodeniny napríklad aj Ozzy Osbourne, Amanda Seyfried, Brendan Fraser alebo Julianne Moore...

My second life in Canada (report 37) - človek mieni, Pán Boh mení...

Vitajte! Dúfam, že sa máte dobre. Leto ste užili? Ja celkom hej, aj keď to nebolo jedno z najlepších v Kanade. Ako keby som tušila, že sa niečo stane. Ale pekne po poriadku...

My second life in Canada (report 36) - I should catch up...

Milí moji, ak to ešte niekto bude čítať, som rada. Ak nie, aspoň dám zo seba všetko von. Ale ak by som mala začať písať všetko, čo som za tie mesiace čo som sa tu nejzavila nepridala, bolo by toho strašne veľa. Tak to napíšem v takých odrážkach, ak by vám to teda nevadilo...

Let číslo 678

(poznámka: časy pre prvý let píšem v časoch, ktoré boli v Kanade, druhý let má už európske časy)

My second life in Canada (report 35) - plánované aj neplánované veci

Ako to už býva, človek mieni a Pán boh mení. Tento príspevok by asi nevznikol, nebyť pár vecí. Napríklad aj to, že som kvôli pár veciam musela prísť na Slovensko. A tak som tu už od nedele. Taký minidenník z letu vám sem prepíšem, ale má až 8 strán napísaných rukou, tak to chvíľku potrvá :)

My second life in Canada (report 34) - nezabudnuteľný zážitok a zároveň malé sklamanie...

Rýchlo sa pretlačiť cez dav ľudí, pozrieť aké zaujímavé veci predávajú a pomaly nájsť vchod na svoje miesto v hľadisku. Počkať pár desiatok minút, pohodlne sa usadiť, vychutnávať atmosféru očakávaného a skoro ani nedýchať keď hudba začne gradovať. To už viete, že konečne to začne. Svetlá blikajú ako šialené, hudba naplno, a na pódium vchádzajú 4 členovia svetoznámej kapely. A o akej kapele je reč? No predsa BON JOVI. Ani nie pred pol hodinou som prišla domov, takže toto píšem úplne za čerstva :)

My second life in Canada (report 33) - "Deuce Bigalow" alebo ako som skoro plakala...

Hej hej, čítate dobre. Asi dva týždne dozadu som si kúpila lístky na show Roba Schneidera alias Deuce Bigalow: Male gigolo... určite ste videli ten film. A preto dobre viete, že je to teda dobrý komediant. Ale k veci. Bola som tam včera, vo štvrtok a bol to teda zážitok...

My second life in Canada (report 32) - samé prekvapenia

Vitajte! Ako žijete? Dá sa, či nič moc? Ja som za tieto posledné týždne zažila toho dosť veľa. Snáď si na všetko spomeniem... :)

My second life in Canada (report 31) - čo priniesol január

Už ani neviem kde som skončila v príspevku minule.... jáááj, už viem, bol koniec roka a ja som mala zasa jednu z tých svojich super nálad...ale to bolo už dávno. Počas týchto skoro 4 týždňov sa mi nálada zlepšila trošku, ani sama neviem prečo. Veď v robote to je stále to isté, len tento týždeň bol tak strašne pomalý, že sme nemali čo robiť. Ale máme jednu novú, ktorú musím zaúčať ja, zasa, tak som zvedavá, ako jej všetko pôjde a hlavne ako dlho tam vydrží. A inak je to Native, ale z toho indiánskeho má len to, že je trošku tmavšia a má čierne vlasy. A vôbec nevyzerá na svoj vek. Normálne má 36 ale tipovala by som jej tak maximálne do tých 30. A to, že má dve deti, 17 a 13, by som už teda vôbec nepovedala... ALe zatiaľ je fajn, tak hádam jej to vydrží, lebo vysvetľovať každé dva týždne niekomu novému čo sa ako robí a s peniazmi ako treba zaobchádzať.... no dovi dopo. Táto aspoň hovorí od narodenia po anglicky, tak je to lepšie.

My second life in Canada (report 30) - bilancie roka 2012

No, ani neviem, kde začať. Tak pekne po poriadku, od začiatku roka.
Ako to už u mňa býva zvykom, vždy na konci roka si sľubujem, čo všetko v nasledujúcom roku spravím alebo kam pôjdem... skrátka veľké plány do budúcna. Lenže človek mieni, Pán Boh mení. A tak zmenil aj moje vysnívané plány.

My second life in Canada (report 29) - again

Ahojte, ako sa máte? Ja túto otázku neznášam. Vždy, keď sa ma to niekto opýta, poviem fajn, ale vnútri sa teda fajn nemám. Len nikoho nezaujíma ako sa ten druhý má, tak sa stále snažím usmiať a ísť ďalej... asi ste vycítili, že mám takú depkovskú náladu, ale kto by nemal...

Happy birthday!

Presne tak. Všetko najlepšie k narodeninám prajem majiteľke tohto blogu, čiže mne. Michaela je moje meno a práve dnes som dovŕšila 24 rokov... ale asi vyzerám tak strašne mlado, lebo v robote mi hádali najviac 21 a podaktorí aj 19... tak neviem teda :)

My second life in Canada (report 28) - jedna kapitola za mnou

Opäť vás tu vítam. Dôvod môjho neprispievania sa volá "papierovačky". Teraz vo štvrtok sme konečne odoslali všetky potrebné papiere kvôli tomu trvalému pobytu. Ani tomu najväčšiemu nepriateľovi neprajem sa s tým niekedy babrať. Toľko papierov, dokumentov, prekladov a neviem ešte čoho všetkého sme museli dať dokopy, že keď sme to posielali, malo to pol kila. Tak ale konečne s tým máme pokoj, teraz už len čakať. Možno pol roka, rok, 15 mesiacov... uvidíme. Ale aby som sa nejak odmenila za všetku tú námahu, tak som si konečne kúpila Winstona. Že neviete o čom hovorím? To nevadí. Tak vám to poviem. Winston je môj nový tablet. Asus. Neviem ani prečo ma napadlo také meno, ale keď som s ním odchádzala z obchodu, toto bolo prvé meno, čo mi napadlo a celkom sa mi už k nemu aj hodí... :)  A ešte si plánujem kúpiť aj nový foťák, len ten bude trošku drahší a potom vzhůru do oblak... chcem stihnúť ešte jesenné počasie, keď je všetko farebné a prenajať si lietadlo, aby som mala pekné fotky celého mesta a okolia. Tak držte palce, nech už je čím skôr na predaj...

Hope?

Keďže v robote sme až tak strašne "busy" (ako každú nedeľu), tak sa mi dnes podarilo napísať jednu krátku poviedku. Moc ma nekritizujte, dlho som nič nenapísala, tak som vyšla z cviku :)  Here you are:

My second life in Canada (report 27) - busy busy busy, but full of adventures

Sorry za to, že sem v poslednom čase nejak nič nepridávam, ale vážne nemám kedy. Až teraz v piatok som konečne po neviem akom dlhom čase bola celý deň doma. Free day už ani neviem ako vyzerá... Ale aby ste si nemysleli, že stále len robím, tak nie, mám aj určité formy "zábavy". Ako napríklad chodenie na výlety, na koncerty, oslavy, do mesta,... Ale pekne po poriadku.

A strange feeling

Veru, je to zvláštny pocit. Dnes je totiž deň, keď som tu bez prestávky jeden rok. Prišla som sem presne 24.6. 2011 s očakávaním, že sa niečo zmení. A čo sa zmenilo? Dokopy nič. Áno, máte pravdu, už by som si za ten čas čo som v Kanade mohla zvyknúť, ale nezvykla som si. Je to totiž iné, ako keby som bola doma. Mám v hlave niekoľko scenárov, ako by som chcela, aby sa môj život uberal, ale neviem, či sa mi jeden z nich splní. Ale aspoň nestagnujem na jednom mieste. A keď snívam, viem, že žijem. Inak by už zo mňa bola len chodiaca mŕtvola bez pocitov a emócií, a to nechcem. Ale aspoň viem, že sa to tu dá zvládnuť, aj keď človek nemá nikoho blízkeho na blízku. Vlastne od polky decembra som tu bola sama. Nikomu to ale neodporúčam. Skúšať len na vlastné riziko, s obavami o vlastné zdravie. Ale našťastie to obdobie už mám za sebou, lebo ocino mi sem prišiel pred troma týždňami, čo je konečne lepšie. A tak som sa ani nenazdala a rok ubehol ako voda. Ale keď si to tak spätne zrátam, tak som tu vlastne už dva roky, s malou prestávkou, keď som bola minulý rok na jar doma. Prišla som do Kanady už druhýkrát, presne 24.6. 2010 a vtedy som teda neplánovala nejak, že tu zostanem tak dlho. Ale stalo sa a už je rok 2012...
Žiadna oslava sa nekonala, ani veľa ľudí nevie o tom, že som tu presne rok dnes, ale čo už. Zvykla som si...

MDD a ešte niečo viac

Deti moje, všetko najlepšie vám želám k dnešnému krásnemu sviatku. A aj sebe :)  Predsa len budeme stále deťmi, do konca života, tak aspoň raz za rok si ho oslaďme, máme na to právo... :)

A dnes je aj iný špeciálny sviatok. Neoslavuje ho síce nikto živý, ale ja ho ako živého niekedy vnímam. Hlavne keď prispievate aj vy svojimi komentármi. Dnes má totiž tento môj blog 4. narodeniny. Krásny vek, čo? Pomaly už začal aj do škôlky chodiť, tak ho tam snáď naučia, ako sa prispievajú nové veci a možno ho aj nejaké nové veci napadnú, s ktorými sa bude chcieť raz za čas podeliť. Tak mu želám všetko najlepšie, nech tu s nami ešte pobudne nejaký ten rôčik, samozrejme s novými a novými príspevkami, nech má vždy nejakých návštevníkov, ktorí by ma posúvali v písaní dopredu a nech tu pribúdajú hlavne príspevky s mojimi zážitkami z Kanady. Nie som až taká náročná, tak by sa to mohlo splniť a takto o rok sa tu hádam stretneme znovu, pri rovnakých príležitostiach (koniec sveta neberieme do úvahy...)






HAPPY BIRTHDAY MY DEAR BLOG!

My second life in Canada (report 26) - ice hockey rulez

Momenty aké sme prežívali tento mesiac, boli neskutočné. Ďakujem našim skvelým hokejistom za krásne zápasy, ktoré som mohla aj v robote niekedy pozerať. Zaslúžili si to, lebo ten výkon čo predviedli, bol jednoducho skvelý. Aj keď pri zápasoch s Kanadou som mala dilemu, komu držať palce... :) (srandujem).

Verím, že ste to prežívali aspoň tak intenzívne ako ja tu v tejto ďalekej krajine. Chalanom blahoželám a dúfam, že budúci rok to bude aspoň také dobré ako to bolo teraz. Aj keď ten Paľo chýba...

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Konečne som si našla trochu času, aby som prepísala aspoň jednu kapitolu. Ďalšie tri ešte čakajú neprepísané... Ale to je jedno. Upozorňujem, že to nie je bohviečo, pretože už dosť dlhú dobu som žiadnu nenapísala a bolo dosť ťažké sa zas do toho dostať. Ale také hlavné info a okolnosti sú tam, takže snáď sa v tom nejak zorientujete. Ak nie, tak si budete musieť prečítať poslednú pridanú kapitolu, ktorá bola zverejnená myslím v januári...
Tak buďte na mňa nie moc prísni :)

My second life in Canada (report 25) - som tu správne?

Neviem ako vy, ale ja mám pocit, že som sa ocitla na inej planéte a nie len v inej krajine. Hlavne tento týždeň. To, čo sa tu deje, sa nedá vysvetliť inak, než ako - ?????

Celý týždeň som sa v robote nudila, tak sa mi podarilo napísať novú kapitolu k poviedke, takže ju musím ešte prepísať aby ste si ju mohli prečítať... Konečne, čo? :)

My second life in Canada (report 24) - zmena?

Zdravím, ľudkovia. Mám kopec nových správ. A dokonca pozitívnych :) Zmeny v mojom živote prichádzajú tak nečakane a náhle, že ani nemám čas sa rozhodnúť, ktorú alternatívu zvoliť, aby všetko dopadlo dobre. Ale myslím, že som sa rozhodla správne. Teda zatiaľ si to myslím. Stále pracujem v tej pekárni, ale už len občas, keď je treba. A stále ma to tam baví, aj keď som tam niekedy do 11 večer. Ale čo človek nespraví pre druhých ľudí, ktorí mu pomohli? A vlastne vďaka tomu, že tam chodím, som spoznala človeka, cez ktorého som si našla svoju súčasnú robotu, ktorú mám na full time. Nevie o tom veľa ľudí, lebo sa nechcem nejak extra chváliť, takže to viete skoro medzi prvými...