7. septembra 2011

Aj tvrdí chlapi plačú...

...to ste sa mohli presvedčiť v máji, keď sa Paľo Demitra lúčil odchodom z reprezentácie. Normálne ani neviem čo písať. Je to strašná tragédia, hlavne keď si pomyslím, že mal malé deti, ktoré ho potrebujú. Svet je krásne miesto, len niektoré veci, ktoré sa stávajú, až také krásne nie sú. V jednej sekunde sú preč ľudia, ktorých ste poznali, či už len z počutia, obrazovky, alebo osobne. A navyše, ak ešte nebol ich čas odísť.Takéto veci by sa stávať nemali. Ale Rusi sú Rusi a ich lietadlá sú dôkazom toho, že pokiaľ naštartuje, môže lietať. A to malo ísť za tri týždne mimo prevádzky!
Paľo bol veľmi sympatický človek, skromný, skvelý reprezentant nášho hokeja. Je mi strašne ľúto, že odišiel tak skoro a tak náhle. Ja tento svet už prestávam chápať. Vždy odchádzajú tí dobrí ľudia a tí zlí tu zostávajú. Prečo? To si nezaslúžia byť tu dlhšie? Alebo odchádzajú len tí dobrí preto, lebo tí zlí sú v basách? Nechápem a asi nikdy nepochopím.










Plakal si pre Slovensko, teraz Slovensko plače pre teba.....

aj u nás v Calgary o tom písali:
TU

Číšlo 38 navždy zostane Paľovým číslom a deň 7. 9. 2011 bude navždy zapísaný v čiernych dejinách slovenského, ale aj svetového hokeja.