Jar je už tu

Trochu oneskorene, ale predsa, želám vám nádhernú jar, bez jarnej únavy samozrejme, aby ste sa mali krásne a robili len tie veci, ktoré chcete vy a s tými ľuďmi, s ktorými chcete. Viem, že je to nemožné, ale tak dá sa aj tváriť, že vás niečo baví, aj keď vás to nebaví :-)
Neviem, kedy sem niečo nové pribudne, tak číhajte. Nikdy neviete, kedy ma nakopne múza a niečo stvorím :)

P.S.: návštevnosť tohto blogu prekročila už 8000 pozretí, čo považujem za veľmi veľa. Ďakujem vám, že sem občas zájdete. Len tých komentárov stále nejak ubúda. Čo s tým, hm? Tak šup šup do komentovania :)

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Vy mi neviete povedať, že som sem nedala kapitolu? Och.
Tak ste si na ňu pekne počkali. A ďalšia neviem kedy bude. Nemám teraz veľa času. Možno niekedy večer alebo najlepšie v noci chytím do ruky pero a budem pokračovať, lebo už by sa to patrilo aj nejako ukončiť, nemyslíte?

29. kapitola

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Prosím, neukameňujte ma. Ja za to fakt nemôžem. Pridala by som ju aj skorej, ale ten zhon okolo môjho návratu na Slovensko mi dal trochu zabrať a lúčenie s Kanadou nebolo až také ľahké. Takže veľa energie na písanie hocičoho nového som nemala.
Ale je tu, ďalšia kapitola je už napísaná, ešte ju musím prepísať do počítača a niekedy sa aj pridá na blog :-)
Zatiaľ si prečítajte túto a ak sa vám bude dať, môžete aj koment hodiť, poteší.

neviem ako vy, ale frízany sú nepochybne tie najkrajšie kone na svete. a takéhoto si predstavujem aj Hectora

28. kapitola