My second life in Canada (report 30) - bilancie roka 2012

No, ani neviem, kde začať. Tak pekne po poriadku, od začiatku roka.
Ako to už u mňa býva zvykom, vždy na konci roka si sľubujem, čo všetko v nasledujúcom roku spravím alebo kam pôjdem... skrátka veľké plány do budúcna. Lenže človek mieni, Pán Boh mení. A tak zmenil aj moje vysnívané plány.

My second life in Canada (report 29) - again

Ahojte, ako sa máte? Ja túto otázku neznášam. Vždy, keď sa ma to niekto opýta, poviem fajn, ale vnútri sa teda fajn nemám. Len nikoho nezaujíma ako sa ten druhý má, tak sa stále snažím usmiať a ísť ďalej... asi ste vycítili, že mám takú depkovskú náladu, ale kto by nemal...

Happy birthday!

Presne tak. Všetko najlepšie k narodeninám prajem majiteľke tohto blogu, čiže mne. Michaela je moje meno a práve dnes som dovŕšila 24 rokov... ale asi vyzerám tak strašne mlado, lebo v robote mi hádali najviac 21 a podaktorí aj 19... tak neviem teda :)

My second life in Canada (report 28) - jedna kapitola za mnou

Opäť vás tu vítam. Dôvod môjho neprispievania sa volá "papierovačky". Teraz vo štvrtok sme konečne odoslali všetky potrebné papiere kvôli tomu trvalému pobytu. Ani tomu najväčšiemu nepriateľovi neprajem sa s tým niekedy babrať. Toľko papierov, dokumentov, prekladov a neviem ešte čoho všetkého sme museli dať dokopy, že keď sme to posielali, malo to pol kila. Tak ale konečne s tým máme pokoj, teraz už len čakať. Možno pol roka, rok, 15 mesiacov... uvidíme. Ale aby som sa nejak odmenila za všetku tú námahu, tak som si konečne kúpila Winstona. Že neviete o čom hovorím? To nevadí. Tak vám to poviem. Winston je môj nový tablet. Asus. Neviem ani prečo ma napadlo také meno, ale keď som s ním odchádzala z obchodu, toto bolo prvé meno, čo mi napadlo a celkom sa mi už k nemu aj hodí... :)  A ešte si plánujem kúpiť aj nový foťák, len ten bude trošku drahší a potom vzhůru do oblak... chcem stihnúť ešte jesenné počasie, keď je všetko farebné a prenajať si lietadlo, aby som mala pekné fotky celého mesta a okolia. Tak držte palce, nech už je čím skôr na predaj...

Hope?

Keďže v robote sme až tak strašne "busy" (ako každú nedeľu), tak sa mi dnes podarilo napísať jednu krátku poviedku. Moc ma nekritizujte, dlho som nič nenapísala, tak som vyšla z cviku :)  Here you are:

My second life in Canada (report 27) - busy busy busy, but full of adventures

Sorry za to, že sem v poslednom čase nejak nič nepridávam, ale vážne nemám kedy. Až teraz v piatok som konečne po neviem akom dlhom čase bola celý deň doma. Free day už ani neviem ako vyzerá... Ale aby ste si nemysleli, že stále len robím, tak nie, mám aj určité formy "zábavy". Ako napríklad chodenie na výlety, na koncerty, oslavy, do mesta,... Ale pekne po poriadku.

A strange feeling

Veru, je to zvláštny pocit. Dnes je totiž deň, keď som tu bez prestávky jeden rok. Prišla som sem presne 24.6. 2011 s očakávaním, že sa niečo zmení. A čo sa zmenilo? Dokopy nič. Áno, máte pravdu, už by som si za ten čas čo som v Kanade mohla zvyknúť, ale nezvykla som si. Je to totiž iné, ako keby som bola doma. Mám v hlave niekoľko scenárov, ako by som chcela, aby sa môj život uberal, ale neviem, či sa mi jeden z nich splní. Ale aspoň nestagnujem na jednom mieste. A keď snívam, viem, že žijem. Inak by už zo mňa bola len chodiaca mŕtvola bez pocitov a emócií, a to nechcem. Ale aspoň viem, že sa to tu dá zvládnuť, aj keď človek nemá nikoho blízkeho na blízku. Vlastne od polky decembra som tu bola sama. Nikomu to ale neodporúčam. Skúšať len na vlastné riziko, s obavami o vlastné zdravie. Ale našťastie to obdobie už mám za sebou, lebo ocino mi sem prišiel pred troma týždňami, čo je konečne lepšie. A tak som sa ani nenazdala a rok ubehol ako voda. Ale keď si to tak spätne zrátam, tak som tu vlastne už dva roky, s malou prestávkou, keď som bola minulý rok na jar doma. Prišla som do Kanady už druhýkrát, presne 24.6. 2010 a vtedy som teda neplánovala nejak, že tu zostanem tak dlho. Ale stalo sa a už je rok 2012...
Žiadna oslava sa nekonala, ani veľa ľudí nevie o tom, že som tu presne rok dnes, ale čo už. Zvykla som si...

MDD a ešte niečo viac

Deti moje, všetko najlepšie vám želám k dnešnému krásnemu sviatku. A aj sebe :)  Predsa len budeme stále deťmi, do konca života, tak aspoň raz za rok si ho oslaďme, máme na to právo... :)

A dnes je aj iný špeciálny sviatok. Neoslavuje ho síce nikto živý, ale ja ho ako živého niekedy vnímam. Hlavne keď prispievate aj vy svojimi komentármi. Dnes má totiž tento môj blog 4. narodeniny. Krásny vek, čo? Pomaly už začal aj do škôlky chodiť, tak ho tam snáď naučia, ako sa prispievajú nové veci a možno ho aj nejaké nové veci napadnú, s ktorými sa bude chcieť raz za čas podeliť. Tak mu želám všetko najlepšie, nech tu s nami ešte pobudne nejaký ten rôčik, samozrejme s novými a novými príspevkami, nech má vždy nejakých návštevníkov, ktorí by ma posúvali v písaní dopredu a nech tu pribúdajú hlavne príspevky s mojimi zážitkami z Kanady. Nie som až taká náročná, tak by sa to mohlo splniť a takto o rok sa tu hádam stretneme znovu, pri rovnakých príležitostiach (koniec sveta neberieme do úvahy...)






HAPPY BIRTHDAY MY DEAR BLOG!

My second life in Canada (report 26) - ice hockey rulez

Momenty aké sme prežívali tento mesiac, boli neskutočné. Ďakujem našim skvelým hokejistom za krásne zápasy, ktoré som mohla aj v robote niekedy pozerať. Zaslúžili si to, lebo ten výkon čo predviedli, bol jednoducho skvelý. Aj keď pri zápasoch s Kanadou som mala dilemu, komu držať palce... :) (srandujem).

Verím, že ste to prežívali aspoň tak intenzívne ako ja tu v tejto ďalekej krajine. Chalanom blahoželám a dúfam, že budúci rok to bude aspoň také dobré ako to bolo teraz. Aj keď ten Paľo chýba...

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Konečne som si našla trochu času, aby som prepísala aspoň jednu kapitolu. Ďalšie tri ešte čakajú neprepísané... Ale to je jedno. Upozorňujem, že to nie je bohviečo, pretože už dosť dlhú dobu som žiadnu nenapísala a bolo dosť ťažké sa zas do toho dostať. Ale také hlavné info a okolnosti sú tam, takže snáď sa v tom nejak zorientujete. Ak nie, tak si budete musieť prečítať poslednú pridanú kapitolu, ktorá bola zverejnená myslím v januári...
Tak buďte na mňa nie moc prísni :)

My second life in Canada (report 25) - som tu správne?

Neviem ako vy, ale ja mám pocit, že som sa ocitla na inej planéte a nie len v inej krajine. Hlavne tento týždeň. To, čo sa tu deje, sa nedá vysvetliť inak, než ako - ?????

Celý týždeň som sa v robote nudila, tak sa mi podarilo napísať novú kapitolu k poviedke, takže ju musím ešte prepísať aby ste si ju mohli prečítať... Konečne, čo? :)

My second life in Canada (report 24) - zmena?

Zdravím, ľudkovia. Mám kopec nových správ. A dokonca pozitívnych :) Zmeny v mojom živote prichádzajú tak nečakane a náhle, že ani nemám čas sa rozhodnúť, ktorú alternatívu zvoliť, aby všetko dopadlo dobre. Ale myslím, že som sa rozhodla správne. Teda zatiaľ si to myslím. Stále pracujem v tej pekárni, ale už len občas, keď je treba. A stále ma to tam baví, aj keď som tam niekedy do 11 večer. Ale čo človek nespraví pre druhých ľudí, ktorí mu pomohli? A vlastne vďaka tomu, že tam chodím, som spoznala človeka, cez ktorého som si našla svoju súčasnú robotu, ktorú mám na full time. Nevie o tom veľa ľudí, lebo sa nechcem nejak extra chváliť, takže to viete skoro medzi prvými...

My second life in Canada (report 23) - patience

Ahojte spolutrpitelia na tomto svete. Ako sa máte? Viem, že sem chodím často ako asi domov na Slovensko, ale keď ja neviem čo mám robiť. Začiatkom mesiaca som mala strašne zlé obdobie. Ešte že mám okolo seba ľudí, ktorí ma psychicky podržali, lebo neviem čo by som bez nich robila. Asi by som sa načisto zrútila alebo spravila veci, ktoré by som potom veľmi ľutovala. Aj keď nevravím, že som robila len dobré veci...Jeden čas som sa dokonca ani s našimi vôbec nebavila, ale teraz je to už ok.

Topánky

Tak tu ich máte teda. Kvalita 0 bodov, ale keď ja mám teraz len môjho staručkého chudáčika Sony Ericsson-a, už asi 6 rokov,... tak si domyslite kvalitu :)
Nič iné som nenašla doma, s čím by sa dali odfotiť...
Tak čo na ne hovoríte?

My second life in Canada (report 22) - zmena je život

Ahojte, ako ste sa mi mali? Dúfam, že lepšie ako ja. Nový rok som očakávala, že bude o trochu lepší (ale to vlastne každý rok a vždy to dopadne rovnako...). Ale aby sme sa dostali k merítku veci, musím vám povedať o tej rodine čo som u nich robila.

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Pamätáte sa na to ešte? Hej, stále som to neukončila a konečne som teraz v noci dokončila kapitolu. Po ani neviem akom dlhom čase. Okolnosti okolo Kanady a tak celkovo mi nedovolili nejak pokračovať, bohužiaľ. Ale je tu nová, síce dosť krátka, ale aspoň niečo. Tak píšte komentáre, som na ne dosť zvedavá...

My second life in Canada (report 21) - 2012

Dovoľte mi privítať vás v novom roku 2012 a zaželať vám všetko len to najlepšie, aby sa vám splnili vaše sny a aby ste ho v zdraví prežili (aj keď Mayovia si myslia niečo iné... :))
Ako ste inak prežili Silvester? (a prežili ste vôbec? :))
Ja radšej ten svoj nebudem rozoberať, len vám poviem, že tak som sa nezabavila už poriadne dlho. Aspoň raz v roku treba hodiť všetky starosti a problémy za hlavu a užívať si... :)