Veru, je to zvláštny pocit. Dnes je totiž deň, keď som tu bez prestávky jeden rok. Prišla som sem presne 24.6. 2011 s očakávaním, že sa niečo zmení. A čo sa zmenilo? Dokopy nič. Áno, máte pravdu, už by som si za ten čas čo som v Kanade mohla zvyknúť, ale nezvykla som si. Je to totiž iné, ako keby som bola doma. Mám v hlave niekoľko scenárov, ako by som chcela, aby sa môj život uberal, ale neviem, či sa mi jeden z nich splní. Ale aspoň nestagnujem na jednom mieste. A keď snívam, viem, že žijem. Inak by už zo mňa bola len chodiaca mŕtvola bez pocitov a emócií, a to nechcem. Ale aspoň viem, že sa to tu dá zvládnuť, aj keď človek nemá nikoho blízkeho na blízku. Vlastne od polky decembra som tu bola sama. Nikomu to ale neodporúčam. Skúšať len na vlastné riziko, s obavami o vlastné zdravie. Ale našťastie to obdobie už mám za sebou, lebo ocino mi sem prišiel pred troma týždňami, čo je konečne lepšie. A tak som sa ani nenazdala a rok ubehol ako voda. Ale keď si to tak spätne zrátam, tak som tu vlastne už dva roky, s malou prestávkou, keď som bola minulý rok na jar doma. Prišla som do Kanady už druhýkrát, presne 24.6. 2010 a vtedy som teda neplánovala nejak, že tu zostanem tak dlho. Ale stalo sa a už je rok 2012...
Žiadna oslava sa nekonala, ani veľa ľudí nevie o tom, že som tu presne rok dnes, ale čo už. Zvykla som si...
Ja by som rada odišla na rok niekam, možno nie do Kanady, skôr asi do Anglicka, Londýn, to je moja srdcovka. No fakt si neviem predstaviť, že by som tam mala byť úplne sama, bez nikoho, koho by som poznala... a myslím, že by mi Slovensko aj chýbalo, ktovie :D
OdpovedaťOdstrániť