Nicholas Rogers

Dlhšiu dobu som vám sem nepridala nič o známych ľuďoch. Dnes toho nebude síce veľa, ale bude to stáť za to. Kto z vás by nepoznal meno Nicholas Rogers? Resp. Tarabas? Nepoznám takého človeka. Už isto tušíte, kto to je, však?
Keď som bola malá, vždy, keď to išlo v telke, musela som to pozerať. Áno, hovorím o Fantaghiro. Bolo to okolo roku 1994, to som bola prváčka na základke. Vtedy som si neuvedomovala, aký je pekný, až po čase. Dnes som si naňho tak spomenula, ani neviem prečo.

Kto by doňho nebol zaľúbený? Pre mňa je to taký ideál chlapskej krásy. Podobne ako Johnny Depp, aj na Nickovi ma priťahujú jeho lícne kosti a briadka. A samozrejme dlhé vlasy sú len bonus. Ja si nepomôžem. Skrátka dokonalosť sama. A ešte ten pohľad, no nemôžem sa vynadívať. Už asi 10 minút dokola pozerám na jeho fotky a asi toto ani nedopíšem :-)

Niečo z jeho životopisu:

Narodil sa v Austrálii.

Spolu s bratmi Stevom, Timom a rodičmi žili neďaleko Sydney. Otec ho nútil, aby úspešne skončil školu a pomáhal pri chode rodinnej firmy. Ale on sa radšej flákal po pláži ako v škole, pretože miloval surfovanie. Keď mal 10 rokov utiekol z domu a ako trest zato dostal ubytovanie na internáte.

Školu ukončil v sedemnástich a o tri roky sa stal modelom vďaka kontraktu s Americkou módnou spoločnosťou. Vypracoval sa na jedného z najslávnejších modelov v oblasti mužskej módy. Predvádzal diela slávnych návrhárov ako sú Valentino, Versace, Dolce & Gabbana.

Jeho kariéra dostala vtom čase aj iný smer. Vyhliadol si ho taliansky režisér Lambert Bava do filmovej postavy mága Tarabasa vo fantazijnej rozprávke FANTAGHIRO 3,4, ktorá zaznamenala veľký úspech aj v mnohých štátoch sveta. Vďaka tejto príležitosti sa Rogers stal ešte slávnejším.

O tri roky si zahral opäť vo fantasy TV filme PRINCEZNÁ A ŽOBRÁK. Takto sa naštartovala aj jeho filmová kariéra. V LAURA NON C'È ukázal, že vie zahrať aj speváka rockovej kapely. V štvordielnom seriáli PIRÁTI KARIBIKU sa zase predstavil ako pirátsky kapitán.

V roku 1998 v Nemecku vyhral cenu "Pop Rocky Award", udelenú trom najlepším hercom.

Bohužiaľ je ženatý. Jeho žena sa volá Angela a majú syna, ktorý sa narodil len nedávno, v novembri 2007 (bolo načase, veď už bude mať 42).

A na tomto obrázku sa mi veľmi ale veľmi páči :-)

Mať takého chlapa doma, ach...

Ak máte o ňom nejaké nové info, budem rada, ak mi napíšete. Lebo ani neviem, ako teraz vyzerá a čo vlastne robí. Počula som, že sa má natáčať Fantaghiro 6 ale neviem, čo je na tom pravdy.

Jeremy John Irons

Veľmi dlho som rozmýšľala, akého herca vám tu predstavím, pretože vás nechcem stále trápiť poviedkami. Dnes je 19.9., a v tento deň, ale v roku 1948 sa narodil jeden anglický herec, Jeremy Irons. Nepochybujem, že ho všetci poznáte, pretože je to jeden z veľmi dobrých hercov. Svoju hereckú kariéru začal v roku 1969, keď účinkoval v divadelných predstaveniach v Londýne. Jeho prvá väčšia rola bola vo filme Francúzova milenka (1981). Vidieť sme ho mohli aj v ďalších filmoch, napríklad Swannova láska, Misia, Kafka, Posadnutosť, Dom duchov, Muž so železnou maskou, Kupec Benátsky, Kráľovstvo nebeské, Eragon, a v mnohých iných.

Jeremy má staršieho brata, Christophera a staršiu sestru, Felicity Anne.
V roku 1978 sa oženil s Írskou herečkou Sinéad Cusack, s ktorou má dvoch synov. Samuel James Brefni Irons (1978) - fotograf a Maximilian Paul Diarmuid Irons (1985) - herec.
V Írsku vlastní Kilcoe Castle, v ktorom býva.

V roku 1991 na odovzdávaní cien Tony Awards, ako jeden z mála celebrít, mal na sebe pripnutú červenú stuhu na podporu boja proti AIDS a bol prvý herec, ktorý ju nosil aj na obrazovke.

Miluje kone (môj človek :-)), lyžovanie, prácu v záhrade a prírodu. Neznáša varenie. Predtým, ako sa stal hercom, pracoval ako asistent manažéra, upratovač a pouličný muzikant.

Jeho výroky:
What a camera likes are eyes which have life and tell a story.

I've never been passionate about acting, and I find more and more that I work to live the life I want to live. An actor like Al Pacino lives to act. I'm not sure though, there's something about the detachment I have, the feeling of the lack of importance about what I do, that is healthy.


Síce som ho nikdy nestretla, ale považujem ho za veľmi príjemného a elegantného pána, ktorý čím je starší, tým je krajší. Aspoň podľa mňa. Veď posúďte sami :-)

Najčastejšie som ho videla v telke s cigaretou, a tak si ho asi budem aj pamätať.

     

Monroe Jackson Rathbone V.

Jackson Rathbone (nar. 21. december 1984) je americký herec a muzikant. Ako dieťa mal Jackson to šťastie žiť na rôznych miestach na svete kvôli otcovej práci. Narodil sa v Singapure a potom žil v Maydane a Jakarte (Indonézia), Londýne, Connecticute, Kalifornii, Nórsku a nakoniec sa usadili v Midlande v Texase.
Jackson okamžite začal účinkovať v miestnom verejnom divadle a bol prijatý do programu mladých hercov (The Pickwick Players). Bol aktívny v mnohých aktivitách zahŕňajúc basketbal, futbal, baseball a americký futbal. Dokonca si založil kapelu a prenosný DJ biznis. Zvládanie toľkých aktivít bola fuška tak sa Jackson rozhodol zostať pri tých, ktoré ho robili najšťastnejším: herectvo a hudba. 
Navštevoval strednú školu Interlochen, súkromnú školu pre umelcov v Michigane. Po maturitách, plánoval ísť na Royal Scottish Academy, ale nakoniec sa rozhodol, že pôjde do Los Angeles skúsiť šťastie na veľkom plátne.
Býval u svojho bývalého stredoškolského spolužiaka a najlepšieho priateľa, Alexa Boyda. Ihneď sa mu zadarilo a podpísal zmluvu s Disney´s 411. Získal hlavnú úlohu v rodinnej show televízie ABC "Beautiful People", ktorá mala premiéru na jeseň 2005.
Jackson okrem iných úloh dostal aj menšiu úlohu vo fenoméne "The O.C.", kde si zahral kamaráta Kaitlin Cooper. Potom prišla úloha vo filme "Twilight", kde si zahral jedného z členov upírskej rodiny, Jaspera Whitlocka Halea.
Najnovšie ho môžeme vidieť vo filme The Last Airbender.

(vysoký je skoro tak ako ja, 177 cm,

má tri sestry - 2 staršie - Ryann a Kelly a 1 mladšiu - Brittney,

nemá Facebook, MySpace ani Twitter,

je potomok Thomasa Jonathana "Stonewalla" Jacksona, Confederate General from West Virginia.)

A čo naňho hovorím ja? Je to moja naj postava v Twilighte, na druhom mieste je Carlisle. Niekde som čítala, že je to také chúďatko s bolesťami (podľa výrazu tváre v úlohe Jaspera by sa to tak aj dalo povedať :-)).
Je proste úžasný, Jaspera zahral dokonalo. Aj keď niekedy vyzerá ako "teplý brat", ale to len keď je oholený, inak je pekný :-)

                 Jasperov vojenský doklad




 P.S.: milujem chlapov s jamkami na lícach :-)

John Logan Bartholomew

Viem, že ste netrpezliví ale na ďalšiu kapitolu si ešte chvíľu budete musieť počkať. Nejak sa mi nedarí pokračovať. Počas štátnic som vyšla z cviku :-)
Čakanie vám spríjemním aspoň profilom ďalšieho herca, ktorý sa mne osobne veľmi páči.
Neviem, či ho poznáte ale ak nie, rada vám ho priblížim. Aspoň trochu.

Logana som prvýkrát videla na Hallmarku vo filme Love´s enduring promise asi 4 roky dozadu. Hneď sa mi zapáčil, hlavne jeho modré oči. Len škoda, že na internete som o ňom toho veľa nenašla, teda, dalo by sa povedať, že skoro nič. Viem o ňom len toľko, že sa narodil 9. 2. 1984, v Galione, Ohio. Preslávil sa najmä v 7 filmoch v sérii Love Comes Softly, ktoré bežali na Hallmarku. Boli to také pekné romantické filmy. V 4 z nich hral hlavnú postavu menom Willie LaHaye.


Okrem toho som ho zazrela aj v CSI: NY - Some buried bones, kde "hral" zavraždeného študenta, ktorý si privyrábal tým, že robil skúšky za iných. (nepovedal tam však ani jedno slovo :-) ).
Ďalej u nás bežal aj seriál V tieni zločinu, ktorý som však nevidela, tak vám nemôžem povedať, koho tam hral. Ale asi niekoho len v jednej časti.

To je asi všetko, čo o ňom viem. Nepodarilo sa mi toho viacej nájsť. Škoda. Ale musíte uznať, že je pekný :-)

Patrick Swayze

Americký herec Patrick Swayze, ktorého preslávila hudobná romanca Hriešny tanec z roku 1987, v pondelok podľahol rakovine pankreasu. Zomrel vo veku 57 rokov.

Podľa amerických médií zomrel Swayze v kruhu rodiny a priateľov. Lekári mu diagnostikovali nebezpečnú formu rakoviny v januári 2008 a predpovedali mu polroka života. Herec však žil ďalší rok a pol a pokračoval v práci. Nakrúcal televízny seriál The Beast o veteránovi FBI a spolu s manželkou Lisou pripravoval knihu spomienok o svojom boji s chorobou pod názvom Ešte jeden tanec.

"Ako si vypestujete pozitívny prístup, keď všetky štatistiky tvrdia, že už ste mŕtvy? Preto idete pracovať," povedal Swayze denníku The New York Times vlani v októbri. Podľa jeho známych vraj herec pri filmovaní odmietal užívať utišujúce prostriedky proti bolesti, aby neovplyvnili jeho herecký výkon. V rozhovore pre jednu americkú televíziu však priznal, že sa bojí a "prechádza peklom".

"V Patrickovi sa vzácne a krásne kombinovala číra mužnosť a mimoriadny šarm," uviedla v reakcii na hercovi smrť jeho partnerka z Hriešneho tanca, herečka Jennifer Grey. "Nikdy sa nebál a trval na tom, že všetky akrobatické kúsky odohrá sám," dodala.

Swayze hral v desiatkach filmov. Medzi nimi treba spomenúť napríklad Bod zlomu, Outsideri alebo Listy od vraha. Okrem Hriešneho tanca mu priniesol slávu aj romantický film Duch z roku 1990, kde si po jeho boku zahrala Demi Moore a Whoopi Goldberg. Malú "reprízu" úlohy z Hriešneho tanca absolvoval aj v pokračovaní tohto tanečného príbehu. Vo filme Hriešny tanec 2: Havanské noci si zahral malú rolu inštruktora tanca.

Swayze bol 34 rokov ženatý so svojou školskou láskou Lisou Niemi. Pár bol bezdetný.

-bude nám všetkým chýbať :-(

Nikola Tesla

Nikola Tesla (* 10. júl 1856, Smiljan, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko) – † 7. január 1943, New York) bol americký fyzik srbského pôvodu, vynálezca a konštruktér elektrických strojov a prístrojov. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie – tesla.

Patril k záhadným vedcom, ale oveľa záhadnejšie sú jeho objavy. Obdivovaný i zaznávaný, ďaleko predstihoval svoju dobu. Existuje hypotéza, podľa ktorej tzv. tunguzskú katastrofu (1908) spôso­bil Nikola Tesla. K tajomnej explózii v ruskej tajge došlo následkom odoslania energie na diaľku, k čomu použili (údajne) vysielač vo Wardenclyffe... V liste redakcii New York Times v apríli 1908 Tesla napísal, že v budúcnosti armá­da použije elektrické vlny a že to môže byť účinný nástroj deštrukcie. O deväť dní neskôr ruskou tajgou otriasol nepredstavi­teľný výbuch (1- až 2- tisíckrát prevyšu­júci silu bomby zhodenej na Hirošimu Američanmi). Riaditeľ parížskeho astro­nomického observatória na schôdzi Francúzskej akadémie vied potom povedal, že v Bordeaux bolo deň po výbuchu tak jasno, že ešte o 22.00 hodine sa bez pro­blémov dali čítať noviny. Ale nie o tom je tento článok.

Nikola Tesla, ktorého vynálezy fascinujú ľudí, ktorí by dnes mohli byť jeho vnukmi, bol nezvyčajný muž. Niektorí ľudia v Ame­rike dokonca vážne tvrdia, že to bol mimo­zemšťan. Fakt je, že bol veľmi zvláštny. Mal napríklad taký jemný sluch, že vnímal tikanie hodín cez niekoľko izieb, mal vízie, kreslil autá poháňané elektrinou. Bol schopný vidieť veci dlho predtým, ako sa stali. Sám o sebe tvrdil, že je médiom.

U čarodejníka z Menlo Parku

Tesla objavil striedavý prúd (ten, ktorý dnes používame) krátko potom, čo Edison jednosmerný prúd, čo spôsobilo, že sa stal jeho zarytým nepriateľom (varoval ľudí, že im zhoria domy, ak použijú Teslov prúd). Hovorí sa dokonca, že Marconi mu ukradol objav krátkych vín či rádia, keď mu Tesla dovolil pozrieť sa do laboratória na svoje experimenty. Bez ohľadu na to však mal Tesla veľa priaznivcov: napríklad Marka Twaina. Aj s Edisonom spočiatku vychádzal po dobrom. V roku 1988 Tesla odišiel do Paríža, kde Edison (čarodejník z Menlo Parku ako vtedy volali vynálezcu žiarovky) vytvoril unikátnu fabriku, v ktorej zamest­návali vynálezcov. Tesla neprišiel naprázdno, ale s projektom indukčného motora. Keď s ním nepochodil, rozhodol sa navští­viť Edisona v Amerike. Po ceste ho okradli, takže do krajiny prišiel bez peňazí. Edison ho síce zamestnal, ale zneužíval. Rýchlo sa rozišli. Vtedy ešte netušil, že Tešia sa stane jeho najväčším rivalom....

Eliášove ohne

V máji v roku 1889 Tesla vycestoval do Colorada Springs, kde zriadil laboratórium, nad ktorého strechou vyrástol 60-metrový stĺp s medenou guľou - gigantickou ciev­kou „zväčšujúci vysielač", ako ho nazval. Pomocou tohto zariadenia mienil testovať bezprevodový transfer energie. Veril, že „vpumpovaním" energie do vnútra Zeme je schopný prebudiť v nej tzv. stojaciu vlnu, ktorú vzápätí napojí tekuté jadro pla­néty. Takúto vlnu bude možné poslať na ktorékoľvek miesto zemegule, a tak doviesť prúd tam, kam bude chcieť. Hoci to znie nepravdepodobne, Tesla prinajmenšom dvakrát dosiahol svoj cieľ. Miestni obyvate­lia boli svedkami, ako sa mu na vzdialenosť 42 kilometrov podarilo zapáliť 200 žiaro­viek, a to bez akýchkoľvek prevodov, čo starostlivo overili davy zvedavcov. Teslove experimenty vzbudzovali nadšenie i strach. Veď pavučina belasých výbojov, výrazne viditeľná na nebi, dosahovala roz­mery 60 metrov! O svojej gigantickej ciev­ke Tesla povedal, že vďaka tomuto prístroju možno bez problémov vyprodukovať každý žiadaný elektrický efekt nepredstavi­teľnej intenzity... A skutočne: keď v roku 1890 Tesla začal ďalší experiment sily svoj­ho zariadenia a istého večera prúd s na­pätím 12 miliónov voltov prúdil závitmi gigantickej cievky, rozpútalo sa peklo. V samom laboratóriu a niekoľko desiatok metrov od neho bolo počuť ohlušujúci hrmot. Modré elektrické oblúky neslýcha­ných rozmerov vystreľovali z každého kovového predmetu. Iskry sršali spod topá­nok ľudí i z podkov koni v blízkom mesteč­ku. Dokonca motýle vyžarovali belasým svetlom, pripomínajúcim oheň sv. Eliáša. Ľudia hľadeli hore, kde sa vznášal stĺp zakončený guľou, očakávajúc najhoršie. Ale zrazu všetko skončilo. Výboje ustali a s nimi zhaslo aj svetlo v celom Colorade Springs. Keď Tesla pochopil, že prúd nevy­pli jeho asistenti, vykrútil číslo miestnej elektrárne, kde sa dozvedel, že jeho experi­ment sa skončil skratom, následkom čoho sa generátor rozpustil ako maslo. Teslu to však neodradilo.

Teslov odkaz môže byť viditeľný v modernej civilizácii kdekoľvek je použitá elektrina. Popri jeho práci na elektromagnetizme a inžinierstve, Tesla rôznou mierou prispel k odvetviam ako robotika, balistika, počítačová veda, jadrová fyzika a teoretická fyzika.

Michael Joseph Jackson

Michael Joseph Jackson sa narodil v auguste 1958 v mestečku Gary v štáte Indiana. Už odmalička spieval so svojimi štyrmi bratmi v populárnej skupiny The Jackson 5, ktorej pevnou rukou vládol autoritatívny otec Joe. Odvrátenou stranou slávy tejto súrodeneckej skupiny bola strata detstva jej členov.

Súbežne s pôsobením v Jackson 5 odštartoval Michael aj sólovú kariéru. Jeho prvý hit, balada Got to be there, vyšla v roku 1971. O osem rokov neskôr už s albumom Off the wall prekonal hranicu desiatich miliónov predaných platní.

Pravdepodobne najúspešnejším obdobím Jacksonovej kariéry boli osemdesiate roky. Hneď v januári 1980 získal tri ocenenia American Music Awards - najlepší album v štýle soul/R'n'B, najlepší spevák v rovnakej kategórii a najlepší singel. V septembri 1988 si prevzal MTV Vanguard Award a nasledujúci rok v januári dostal na American Music Awards cenu za prínos hudobnému priemyslu.

Album Thriller, ktorý vyšiel v decembri 1982, obsahoval sedem hitov z top desiatky, medzi nimi aj tri jednotky: Billie Jean, Beat It a Thriller. Posledná menovaná skladba neskôr získala platinu a v roku 1999 MTV vyhlásila videoklip k nej za najlepšie hudobné video, aké kedy vzniklo. Thriller strávil 37 týždňov na prvom mieste v hitparáde albumov časopisu Billboard a celých 80 týždňov zotrval v prvej dvestovke. Za predajnosť získal 26-krát platinu - prvú už mesiac po vydaní a stal sa najpredávanejším albumom pop-music.

V 80-tych rokoch si americký spevák a tanečník Michael Jackson vyslúžil povesť "Kráľa popu". Jeho album Thriller sa stal najpredávanejším albumom v histórii a Jacksonove videoklipy hltali milióny fanúšikov po celom svete. V nasledujúcom desaťročí však spevák už viac ako hudbou pútal pozornosť svojím excentrickým životným štýlom a s ním spojenými škandálmi.

Na konci 80. rokov Jackson napísal spolu s Lionelom Richiem nezabudnuteľnú pieseň We Are The World. Z nasledujúceho albumu Bad (1987) vzišlo sedem hitových singlov a osem týždňov kraľoval hitparáde albumov. Tretí superhitový album Dangerous vyšiel v roku 1991. Najväčšie hity z neho boli In The Closet, Will You Be There?, Remember The Time a platinový Black or White. Fanúšikovia v USA si kúpili viac ako sedem miliónov kópií a získal sedem platinových platní.

Albumy sa síce predávali v desiatkach miliónov, historický úspech Thrilleru už neprekonali. Jacksonovu popularitu zvýšila aj autobiografická kniha Moonwalk a film Moonwalker. Obe diela vznikli v roku 1988 a boli pomenované po slávnom tanečnom kroku, ktorým sa Jackson preslávil vo svojich videoklipoch a na stále bombastickejších koncertných šou.

V 90. rokoch Jackson dostal štyri ceny American Music Awards a jednu Grammy. Vo februári 1993 si na 35. odovzdávaní Grammy v Los Angeles prevzal Living Legend Award. O dva roky neskôr vydal kompiláciu dvoch CD HIStory: Past, Present & Future Book 1. Pieseň Scream, dueto so sestrou Janet, bola platinová a získala tri ocenenia na MTV Video Music Awards. Z albumu pochádza aj hit You Are Not Alone. V máji 1997 Michaela ako súčasť Jackson 5 uviedli do Rock'n'Rollovej Siene Slávy. V tom čase vyšiel aj jeho výberový album Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix, ktorý okrem remixov starších skladieb, obsahoval aj päť noviniek.

Nové tisícročie začal kráľ popu s ocenením Najpredávanejší spevák milénia na špeciálnom udeľovaní cien World Music Awards. V roku 2001 ho uviedli do Rock'n'Rollovej siene slávy ako sólového speváka. V októbri toho istého roku vydal po šiestich rokoch ďalší štúdiový album Invincible. Napriek tomu, že sa stal jednotkou hneď v prvý týždeň vydania, nedosiahol úspech predchádzajúcich albumov. Na American Music Awards 2002 Jackson dostal ocenenie ako najlepší umelec storočia. V tom istom roku ho uviedli aj do Siene slávy autorov piesní. V rokoch 2003 a 2004 vydal ešte dva výberové albumy: Number Ones, ktorý vyšiel na CD aj DVD a Michael Jackson: The Ultimate Collection.

Prelom 80-tych a 90-tych rokov sa však tiež stal dobou, keď Jackson začal viac pútať pozornosť ani nie tak hudbou ako svojím stále bizarnejším vzhľadom a rozličnými škandálmi. Stránky bulváru plnili dohady o počte plastických operácií, ktoré Jackson údajne podstúpil. Stále bledší odtieň hudobníkovej pleti, chorobná túžba po čistote a nepostrádateľné rúška cez ústa - to všetko dávalo podnety k nekonečným špekuláciam o spevákovom zdravotnom stave.

Hlavný problém sa však objavil v roku 1993, keď bol Jackson prvýkrát obžalovaný zo sexuálneho zneužívanie trinásťročného chlapca. Podozrenie sa síce nepreukázalo, ale Jackson sa s rodinou chlapca dohodol na mimosúdnom vyrovnaní. Tým vtedy prišiel o časť svojho majetku, ale aj starostlivo budovaný imidž ochrancu slabých a utlačovaných, ktorý dušou stále zostáva dieťaťom. V novembri 2003 bol na Jacksona kvôli zneužívaniu detí vydaný ďalší zatykač. V roku 2005 však súd speváka oslobodil.

Odpoveďou na špekulácie o intímnych sférach Jacksonovho života sa mala stať svadba s dcérou Elvisa Presleyho Lisou Marie. Konala sa v júli 1994. Manželstvo sa však po roku a pol skončilo rozvodom. Rovnaký koniec mal v roku 1999 aj zväzok so zdravotnou sestrou Debbie Rowe. Počas zhruba trojročného manželstva s ňou Jackson splodil syna Princa Michaela I. a dcérku Paris. Matka spevákovho tretieho dieťaťa, Princa Michaela II., nie je známa.

Gary Leonard Oldman

Britský herec Gary Oldman nepatrí k žiadnym vyhláseným krásavcom. Nikdy sa nestal a asi ani nestane sexsymbolom. Nepatrí ani medzi superhviezdy, hoci by mohol. Jeho talent je neodškriepiteľný, všestranný a herecký rozsah široký. Možno je to jeho výzorom a možno svoj podiel na tom má aj minulosť, že v jeho repertoári postáv figurujú prevažne kriminálnici a psychopati.

Život k malému Garymu Leonardovi Oldmanovi, narodenému 21. marca 1958 v špinavej časti Londýna (štvrť New Cross), nebol práve najštedrejší. Otec bol zváračom, druhým povolaním alkoholik, a navyše nikdy nebol doma. Jedného dňa sa nevrátil. Utiekol aj s milenkou. Gary mal vtedy sedem rokov. Ťažko opísať, čo sa vtedy mohlo diať v duši malého chlapca. Gary sa utiekal do sveta predstierania. Túžil byť klaviristom alebo boxerom. Neskôr zistil, že viac ako skutočný záujem o tieto profesie ho baví tváriť sa že je tým, čím v skutočnosti nie je. A tak sa stal hercom.

Prvé a pomerne rýchle filmové úspechy Garyho nadobro vtiahli do sveta filmu. Jeho obľúbenou postavou sa stal vyšinutý írsko-americký násilník Jackie Flannery, ktorého si zahral po boku Seana Penna v thrilleri Stav milosti (State of Grace, 1990). Priemerný film sa stal mierne nadpriemerným hlavne vďaka hereckým výkonom. Výrazne nad všetkými stojí práve výkon Garyho, ktorý by si za túto úlohu zaslúžil aspoň nomináciu na Oscara. Nič také sa však nestalo.

V roku 1990 sa Gary podieľal na dráme Henry & June (Henry & June, 1990), v ktorej sa stretol s herečkou Umou Thurman. Počas filmovania sa zblížili a vzťah spečatili ešte v tom istom roku manželstvom. Rozvíjajúce sa Garyho problémy s alkoholom však manželstvu nepriali a po dvoch rokoch sa manželstvo rozpadlo. V tom čase bola bežná Garyho dávka dve fľaše vodky denne.

Úžasnú charizmu a erotický náboj vdýchol Gary svojej postave grófa Drakulu vo filme režiséra Francise Forda Coppoly Drakula (Dracula, 1992). Podľa všetkého Gary nedostal žiadne inštrukcie ako by mal stvárniť túto známu postavu z románu Briama Stokera. No svojich divákov si získal, podmanil a očaril ako skutočný gróf. V úlohe Miny sa objavila sladká Winona Ryder, profesora Van Helsinga stvárnil nemenej charizmatický Anthony Hopkins. Film ocenila aj Americká filmová akadémia. Získal Oscara za kostýmy, masky a strih zvukových efektov.

Vo filme Pravdivá romanca (True Romance, 1993) stvárnil Gary pasáka Drexla. Ďalšou postavou bol skorumpovaný agent z protidrogového oddelenia Stansfield, ktorého si zahral vo filme Luca Bessona Leon (Léon, 1994). Vzťah profesionálneho zabijaka v podaní francúzskeho gavaliera Jeana Rena a dvanásťočného dievčatka (Natalie Portman), ktorému policajt vystrieľa celú rodinu si získal mnohých divákov. Bol nominovaný na cenu Césara a režisér si odniesol Českého leva. Úplne rozdielnu postavu od predošlých stvárnil vo filme Nesmrteľná milenka (Immortal Beloved, 1994), životopisnom filme o geniálnom nemeckom skladateľovi Ludwigovi van Beethovenovi. Tentoraz nehrá žiadneho zloducha, ale samotného skladateľa - a znova bravúrne. Kvôli dôveryhodnosti cvičil celých šesť hodín denne na piano. Ženskú úlohu si zahrala Isabella Rossellini, s ktorou sa Gary na čas zblížil.

Nie je veľa filmov, v ktorých by hral Gary romantické postavy. Vo filme Šarlátové písmeno (The Scarlet Letter, 1995), ktorý sa odohráva v Anglicku v 17. storočí, stvárnil reverenda. Ten pocíti zakázanú lásku k vydatej žene v podaní Demi Moore). Ich láska prejde mnohými ťažkými skúškami. Spomínaný film nebol dvakrát dobre prijatý ani divákmi a ani kritikou. Z prepadáku vyšiel víťazne práve Gary, ktorý to potiahol aj za nepresvedčivú Demi Moore.

Ďalšieho zloducha, Zorga s jedinečným šarmom a prehľadom, stvárnil v akčnom sci-fi Luca Bessona Piaty element (The Fifth Element, 1997). Jeho kombinácia šialenca s prenikavou inteligenciou a čiernym zmyslom pre humor je jednoducho dokonalá. Hlavnú úlohu, piaty element alias lásku a život zosobnenú v žene menom Leeloo stvárnila vtedajšia režisérova manželka Mila Jovovich. Jej partnerom bol herec s extrémne krátkymi replikami, Bruce Willis. Ani v nasledujúcom snímku sa podstata Garyho postavy nelíši. Naučil sa len dobre po rusky a zahral si teroristu v akčnom filme režiséra Wolfganga Petersena Air Force One (Air Force One, 1997). Na druhej strane barikády stojí americký prezident v podaní Harrisona Forda, ktorý sa nemieni vzdať teroristom bez boja.

Objavil sa aj v pokračovaní úspešného oscarmi oceneného filmu Mlčanie jahniatok, Hannibal (Hannibal, 2001). No asi málokto si uvedomil, že sa díva na Garyho Oldmana, šikovne a škaredo zamaskovaného, pretože hral Masona Vergera, obeť dr. Lectera, ktorá prežila. Komédia Interstate 60 (Interstate 60, 2002) patrí k tomu lepšiemu, čo Gary stvárnil. Nevšedný príbeh s originálnym scenárom rozpráva o Nealovi v podaní Jamesa Marsdena, ktorý sa snaží nájsť sám seba a na ceste za poznaním stretáva nezabudnuteľných ľudí. V romantickej komédii Tiptoes (Tiptoes, 2003) si zahral spolu s Kate Beckinsale a Matthew McConaugheyom. Úlohu gangstra Charlie Storma si strihol v akčnom snímku Hriech (Sin, 2003)

V súčasnosti môžeme Garyho vidieť v Harry Potterovi, kde si zahral postavu Siriusa Blacka, hľadaného zločinca. Nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá a Gary si tentoraz nezahral kriminálnika v pravom slova zmysle. Keďže prijal úlohu vo filme určenom predovšetkým deťom (ale nie len tak celkom pre nich), sa razom stal hviezdou aj v detskom svete.



Dvakrát rozvedený Gary Oldman je otcom troch synov. Toho času je abstinujúcim alkoholikom. S najťažším obdobím vo svojom živote, vzťahom medzi ním a otcom s alkoholom, sa vyrovnal skrz svoj silne autobiografický režijný počin Nič ústami (Nil by Mouth, 1997), ktorý aj sám financoval. Film bez happyendu popisuje život v prostredí, v ktorom vyrastal - južný Londýn. Sám v tomto filme nehrá, ale kvalitu filmu ocenila aj porota filmového festivalu v Cannes. Herečka Kathy Burke si odniesla cenu za hlavnú ženskú úlohu. Scenár a réžia si odniesla aj cenu BAFTA.

Hral aj vo filme Batman začína (2005) a tiež v Temnom rytierovi (2008), v ktorých stvárnil seržanta Jamesa Gordona.

Gary Oldman je možno blázon, možno rebel a možno narušená osobnosť s deštrukčnými sklonmi. Ale to géniovia občas sú. Jeho nadanie ešte nebolo ocenené Oscarom, ale čo nie je, môže (raz) byť. Zaslúžil by si to. Aj napriek tomu, že drvivá väčšina postáv, ktoré stvárňuje sú kriminálnici, gauneri a vyšinutí psychopati.

Jason Michael Statham

Jason Statham sa narodil 12. 9. 1972 v Londýne a vyskúšal si to, čo ho bavilo (potápanie) i to, na čo akoby sa narodil (modeling). Zdá sa, že konečným a relatívne úspešným spojením jeho koníčkov dobre vyzerať a mať vynikajúcu kondičku sa stal svet filmu.

Na strieborné plátno zavítal J.S. koncom deväťdesiatych rokov kultovou snímkou Zbaľ prachy a vypadni (Lock, Stock and Two Smoking Barrels). Ostrý režijný debut Guya Ritchieho sa nezakryto inšpiroval Tarantinom, spojac krv a komplikovaný rozprávaný príbeh do jedného útvaru prizdobeného absurdným humorom. Spolupráca Guy/Statham sa páčila nie len divákom, ale i obidvom pánom. Ich tretia spoločná práca, Revolver (Revolver) z roku 2005, sa niesla v duchu nezáujmu obecenstva, zato ich druhý projekt - Podfu(c)k (Snatch.) - bol úspešnou reprízou Prachov, akurát že teraz do party pribrali Brada Pitta.

Rázny Jason Statham, to ale nie sú iba snímky Madonninho manžela, to sú aj pokusy o osamostatnenie sa. Ale nie príliš úspešné; ak si Jason za tie roky vydobyl aspoň trošku kultovejší trón v Hollywoode, je to len vďaka tomu, že zaplnil zívajúcu medzeru v akčnom žánri a stal sa dôstojnou konkurenciou Vina Diesela a The Rocka. Títo svalovci sa otvorene hlásia k starej škole osemdesiatych rokov (Arnold, Sly, Willis, Seagal) plnej šialených zloduchov, nezraniteľných hrdinov, krásnych žien, vybuchujúcich áut a žiadnych príbehov. Tie filmy nikdy nestáli veľa, zato vždy mali dostatok fanúšikov, takže sa nakoniec zaplatili. Jason to ako staromódny akčný borec 80. rokov ustojí, preto ťažko povedať, na čo je dobré jeho uchyľovanie k hlúpym sci-fi bitkám s Jetom Li z produkcie Joela Silvera ako je Jediný (The One) a nepresvedčivo lacným sci-fi hororom bývalých hororových legiend (John Carpenter) ako sú Duchovia Marsu (Ghosts of Mars). V posledne menovanej snímke stelesnil seržanta Butlera, člena drsného komanda (ďalej napr. Ice Cube, Pam Grierová, Natasha Henstridgeová) na Červenej planéte napadnutým agresívnymi tvormi podobným zombíkom. Kvôli tejto úlohe herec odmietol účinkovanie v podstatne vydarenejšom filme, werewolf horore Neila Marshalla Dog Soldier.

Až rok 2002 bol ranou do čierneho, keď šľachovitého Angličana do svojich milovaných i preklínaných rúk najal producent Luc Besson v európskej nízkorozpočtovej nakladačke Kuriér (The Transporter). Tu sa predstavil ako chladnokrvne profesionálny šofér Frank Martin. Nikdy sa nepozerá do kufra na to, čo preváža... až raz. A to raz má tvár peknej Qi Shuovej a o sériu šialených, kaskadérsky náročných bojových scén nebude núdza. Ani voľné pokračovanie, Kuriér 2 (The Transporter 2), nesklamalo nenáročných fanúšikov remeselne špičkovo zvládnutej akcie a opätovne ukázalo, že Jasonovi to ako drsnému ale stále kladnému chlapíkovi pristane.

Rok 2003 sa niesol v znamení spolupráce s hviezdnejšími hereckými rovesníkmi, Charlize Theronovou, Markom Wahlbergom a Edwardom Nortonom v priemernej ale finančne úspešnej zlodejskej komédii Lúpež po taliansky (The Italian Job). V tejto snímke, preslávenej naháňačkou Mini Cooper však neukázal nič nové, iba pokračoval v budovaní povesti mlčanlivého britského tvrďáka. Koketovanie s hollywoodskou špičkou (Mann, Cruise, Foxx) - do digitálnej tmy magicky zahalený inteligentný triler Collateral (Collateral) - sa ale u Jasona nieslo v duchu natoľko podpornej roličky, že si niektorí musia teraz kliknúť na IMDb, aby si overili, že sa tu herec naozaj mihol. Nasledoval tuctový americký triler Mobil (Cellular).

Medzi jeho zatiaľ posledné projekty patrí cameo v remakeu Ružový panter (Pink Panther) a triler Chaos s Wesleym Snipesom prirovnávaný k (slabšiemu) Inside Man Spikea Leea. Skutočný chaos ale Jason spôsobil až adrenalínovou super-nakladačkou Zastaneš a neprežiješ (Crank). V tejto nonstop akčnej bombe sa predstavuje ako nájomný vrah s jedom v krvi. Prežiť môže len ak nedovolí klesnúť svojmu adrenalínu. Uf.

Je pravda, že každé desaťročie sa v Hollywoode nesie v inom duchu a bolo by teda od veci očakávať návrat 80. rokov. No jeho fanúšikovia iba zostarli, sú nostalgickejší... ale neumreli. Ťažko povedať, či je Jason Statham schopný ponúknuť presvedčivý herecký výkon. Dodnes po ňom siahajú prevažne béčkarskejší režiséri s tomu odpovedajúcimi rozpočtami, scenármi a veľkosťou fanúšikovskej obce. Jasonov fanklub u svojho na krátko ostrihaného až plešivejúceho miláčika oceňuje prevažne chlapácku drsnosť, aká sa nedá naučiť, že ho nikdy nikto a nič nevyvedie z rovnováhy a stopercentné spĺňanie škatuľky „cool“. Niekomu stačí k šťastiu málo.

A ak ste nevideli film Kuriér 3, tu je krátky obsah:

Neprekonateľný Jason Statham sa vracia v úlohe kuriéra Franka Martina, ktorý doručí všetko a nepýta sa nič. Tentokrát však musí splniť úlohu, v ktorej neurčuje pravidlá, bojuje s časom a musí doručiť nezvyčajne krehký tovar – dcéru ukrajinského vládneho úradníka – Valentínu.
Na ceste z Marseilles k Čiernemu moru im poskytne ochrannú ruku francúzsky inšpektor Tarconi a pomáha pri rýchlych únikoch pred ľuďmi vyslanými Valentíninym otcom. Valentína Frankovi situáciu neuľahčuje a odmieta spolupracovať, keď sa na scéne objaví Johnson – najväčší Frankov problém, Valentína podľahne Stockholmskému syndrómu a začne voči svojmu únoscovi pociťovať hlbokú náklonnosť. Dokáže Frank zvíťaziť nad neúprosným časom, zákerným Johnsonom, splniť svoju úlohu a zachrániť svet pred katastrofou?
- odporúčam si ho pozrieť. Síce už to nie je to, čo 1 a 2, ale to nevadí :-)

- a ešte taká jedna zaujímavá informácia: Jason Statham meria až 184 cm. V Kuriérovi sa to až tak nezdá, tam mi pripadal skôr taký menší. Vám nie?

Franz Kafka

Franz Kafka

(* 3. júl 1883, Praha - † 3. jún 1924, Kierling pri Viedni) - český, po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia, sa narodil pred 126. rokmi 3. júla 1883 v Starom Meste v Prahe. Bol najstarší zo šiestich detí v rodine obchodníka s galantérnym tovarom.

V roku 1901 začal študovať chémiu na Nemeckej univerzite v Prahe, po krátkom čase však prešiel, na otcovu žiadosť, na štúdium práva. Navštevoval aj umeleckohistorické a germanistické prednášky a podnikol niekoľko ciest. Uvažoval o štúdiu v Mníchove, po krátkom čase sa však vrátil do Prahy. Počas štúdií spoznal svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda.

V roku 1906 promoval na doktora práv a zamestnal sa na Zemskom a Trestnom súde v Prahe, potom v rokoch 1907-1922 pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni.

Už počas štúdií, aj neskôr popri práci za svoju celoživotnú úlohu považoval literárnu tvorbu, ale k výsledkom svojho úsilia bol nesmierne kritický. V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion. Neskôr prispieval do Brodovej antológie Arkadia.

Max Brod sa veľkou mierou pričinil o rozšírenie jeho diela, keďže nie všetky Kafkove literárne práce vyšli počas jeho života. Ako správca jeho dedičstva Brod uverejnil tri fragmenty románov, napriek pokynu z testamentu o zničení týchto textov. Avšak Kafka zanechal aj druhý testament, v ktorom dáva príkaz na zničenie iba časti diela.

Za jeho života vyšli najmä viaceré poviedky (Ortieľ, Premena a V trestaneckej kolónii). Je aj autorom románov Zámok, Proces, Nezvestný (Amerika).

Kafkovu tvorbu možno pochopiť ako žalobu proti byrokratickej mašinérii, ktorá stratila akýkoľvek cieľ a zmysel a spravuje iba samú seba, ale aj v prenesenom náboženskom a psychologickom zmysle. Kafkove diela sa ťažko zaraďujú do nejakého literárneho smeru, aj keď sú blízko k expresionizmu.

Najmä jeho poviedky možno chápať ako parabolu. Človeka zobrazuje z pohľadu vlastného odcudzenia, jeho dôvera k blížnemu je otrasená a aj samota je veľkou Kafkovou témou.

Sny, obavy, komplexy, spustošujúce a symbolické odzrkadľujú základný postoj v jeho dielach, v ktorom jedinec ako cudzia a vylúčená osoba stále hľadá istotu, podporu a pohodu.

Pod dojmom týchto diel, ktoré sa aj pri ich hĺbke dobre čítajú a sú aj napínavé, vznikol pojem "kafkovský", čo má byť stratenosť jedinca, pocit byť vydaný napospas cudzím a nepochopiteľným mocnostiam.

Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská, s ktorou udržiaval čulú listovú korešpondenciu, a s ktorou sa aj telesne zblížil počas krátkeho pobytu vo Viedni.

Kvôli tuberkulóze musel odísť v roku 1922 zo zamestnania. Na jeseň roku 1923 sa presťahoval do Berlina, kde sa venoval len literárnej činnosti. Žil tam aj so svojou poslednou priateľkou, poľskou židovkou Dorou Diamantovou. O necelý rok neskôr, dňa 3. júna 1924 zomrel v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu neďaleko Viedne. Dožil sa iba 40 rokov.