My second life in Canada (report 26) - ice hockey rulez

Momenty aké sme prežívali tento mesiac, boli neskutočné. Ďakujem našim skvelým hokejistom za krásne zápasy, ktoré som mohla aj v robote niekedy pozerať. Zaslúžili si to, lebo ten výkon čo predviedli, bol jednoducho skvelý. Aj keď pri zápasoch s Kanadou som mala dilemu, komu držať palce... :) (srandujem).

Verím, že ste to prežívali aspoň tak intenzívne ako ja tu v tejto ďalekej krajine. Chalanom blahoželám a dúfam, že budúci rok to bude aspoň také dobré ako to bolo teraz. Aj keď ten Paľo chýba...

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Konečne som si našla trochu času, aby som prepísala aspoň jednu kapitolu. Ďalšie tri ešte čakajú neprepísané... Ale to je jedno. Upozorňujem, že to nie je bohviečo, pretože už dosť dlhú dobu som žiadnu nenapísala a bolo dosť ťažké sa zas do toho dostať. Ale také hlavné info a okolnosti sú tam, takže snáď sa v tom nejak zorientujete. Ak nie, tak si budete musieť prečítať poslednú pridanú kapitolu, ktorá bola zverejnená myslím v januári...
Tak buďte na mňa nie moc prísni :)

My second life in Canada (report 25) - som tu správne?

Neviem ako vy, ale ja mám pocit, že som sa ocitla na inej planéte a nie len v inej krajine. Hlavne tento týždeň. To, čo sa tu deje, sa nedá vysvetliť inak, než ako - ?????

Celý týždeň som sa v robote nudila, tak sa mi podarilo napísať novú kapitolu k poviedke, takže ju musím ešte prepísať aby ste si ju mohli prečítať... Konečne, čo? :)

My second life in Canada (report 24) - zmena?

Zdravím, ľudkovia. Mám kopec nových správ. A dokonca pozitívnych :) Zmeny v mojom živote prichádzajú tak nečakane a náhle, že ani nemám čas sa rozhodnúť, ktorú alternatívu zvoliť, aby všetko dopadlo dobre. Ale myslím, že som sa rozhodla správne. Teda zatiaľ si to myslím. Stále pracujem v tej pekárni, ale už len občas, keď je treba. A stále ma to tam baví, aj keď som tam niekedy do 11 večer. Ale čo človek nespraví pre druhých ľudí, ktorí mu pomohli? A vlastne vďaka tomu, že tam chodím, som spoznala človeka, cez ktorého som si našla svoju súčasnú robotu, ktorú mám na full time. Nevie o tom veľa ľudí, lebo sa nechcem nejak extra chváliť, takže to viete skoro medzi prvými...

My second life in Canada (report 23) - patience

Ahojte spolutrpitelia na tomto svete. Ako sa máte? Viem, že sem chodím často ako asi domov na Slovensko, ale keď ja neviem čo mám robiť. Začiatkom mesiaca som mala strašne zlé obdobie. Ešte že mám okolo seba ľudí, ktorí ma psychicky podržali, lebo neviem čo by som bez nich robila. Asi by som sa načisto zrútila alebo spravila veci, ktoré by som potom veľmi ľutovala. Aj keď nevravím, že som robila len dobré veci...Jeden čas som sa dokonca ani s našimi vôbec nebavila, ale teraz je to už ok.

Topánky

Tak tu ich máte teda. Kvalita 0 bodov, ale keď ja mám teraz len môjho staručkého chudáčika Sony Ericsson-a, už asi 6 rokov,... tak si domyslite kvalitu :)
Nič iné som nenašla doma, s čím by sa dali odfotiť...
Tak čo na ne hovoríte?

My second life in Canada (report 22) - zmena je život

Ahojte, ako ste sa mi mali? Dúfam, že lepšie ako ja. Nový rok som očakávala, že bude o trochu lepší (ale to vlastne každý rok a vždy to dopadne rovnako...). Ale aby sme sa dostali k merítku veci, musím vám povedať o tej rodine čo som u nich robila.

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Pamätáte sa na to ešte? Hej, stále som to neukončila a konečne som teraz v noci dokončila kapitolu. Po ani neviem akom dlhom čase. Okolnosti okolo Kanady a tak celkovo mi nedovolili nejak pokračovať, bohužiaľ. Ale je tu nová, síce dosť krátka, ale aspoň niečo. Tak píšte komentáre, som na ne dosť zvedavá...

My second life in Canada (report 21) - 2012

Dovoľte mi privítať vás v novom roku 2012 a zaželať vám všetko len to najlepšie, aby sa vám splnili vaše sny a aby ste ho v zdraví prežili (aj keď Mayovia si myslia niečo iné... :))
Ako ste inak prežili Silvester? (a prežili ste vôbec? :))
Ja radšej ten svoj nebudem rozoberať, len vám poviem, že tak som sa nezabavila už poriadne dlho. Aspoň raz v roku treba hodiť všetky starosti a problémy za hlavu a užívať si... :)

My second life in Canada (report 20) - som späť

Ach ten čas. Nemám ho veľa pre seba, ale tento týždeň mám voľno, tak vám to idem vynahradiť. Teda dúfam, že to tu ešte niekto číta. Ak hej, ďakujem :))) Tak ako som sľúbila, je tu nový report.

Ubehlo už veľa času od posledného reportu, takže si ani nepamätám, čo všetko sa za tú dobu stalo. Ale snáď nezabudnem na tie najhlavnejšie veci.

Merry Christmas to everyone!!!

Ahojte deťúrence. Ktože sa to tu zjavil? No predsa Mortycia. A keď už ma tu máte, chcem Vám zaželať krásne Vianoce plné pokoja, pohody, úsmevu na tvári a aby ste tieto sviatky strávili v kruhu svojej rodiny a priateľov (nie ako ja, ale o tom neskôr...).

P.S.: tento týždeň bude plný prekvapení, lebo mám voľno, tak sa to tu zaplní príspevkami typu reporty a pokračovanie v poviedke... tak sa máte na čo tešiť :)))

Aj tvrdí chlapi plačú...

...to ste sa mohli presvedčiť v máji, keď sa Paľo Demitra lúčil odchodom z reprezentácie. Normálne ani neviem čo písať. Je to strašná tragédia, hlavne keď si pomyslím, že mal malé deti, ktoré ho potrebujú. Svet je krásne miesto, len niektoré veci, ktoré sa stávajú, až také krásne nie sú. V jednej sekunde sú preč ľudia, ktorých ste poznali, či už len z počutia, obrazovky, alebo osobne. A navyše, ak ešte nebol ich čas odísť.Takéto veci by sa stávať nemali. Ale Rusi sú Rusi a ich lietadlá sú dôkazom toho, že pokiaľ naštartuje, môže lietať. A to malo ísť za tri týždne mimo prevádzky!
Paľo bol veľmi sympatický človek, skromný, skvelý reprezentant nášho hokeja. Je mi strašne ľúto, že odišiel tak skoro a tak náhle. Ja tento svet už prestávam chápať. Vždy odchádzajú tí dobrí ľudia a tí zlí tu zostávajú. Prečo? To si nezaslúžia byť tu dlhšie? Alebo odchádzajú len tí dobrí preto, lebo tí zlí sú v basách? Nechápem a asi nikdy nepochopím.










Plakal si pre Slovensko, teraz Slovensko plače pre teba.....

aj u nás v Calgary o tom písali:
TU

Číšlo 38 navždy zostane Paľovým číslom a deň 7. 9. 2011 bude navždy zapísaný v čiernych dejinách slovenského, ale aj svetového hokeja.

My second life in Canada (report 19)

Dnes je taký divný deň. Mala som ísť do roboty, ale rozmysleli si to a idem cez víkend. Ako to ja len neznášam, robiť cez víkendy. Potom človek nemá na nič čas. A nie že by ma chytala depka, len mi je trochu smutno. Za domom doma, za kamoškami, (ktoré sa mi nejak neozývajú, že baby), a tak celkovo. Kanadu zbožňujem, ale po čase to príde na každého. Tí čo ste mimo domova, to určite poznáte. Sem tam sa dostavia takéto chvíľky, kedy by ste chceli byť doma, ale momentálna situácia to neumožňuje. A keď ešte nemáte nikoho po svojom boku, je to zlé  :(

My second life in Canada (report 18) - nezabudnuteľný výlet

Je búrka, vonku len 8°C a ja som konečne po dlhom čase doma, takže mám aj trochu času na písanie. Viem, že som sa dlho neozvala a že to tu zanedbávam, ale rozhodne som neskončila s písaním. Len nejako nie je čas na všetko. A keď aj čas mám, tak si v pokoji pozriem nejaký seriál alebo film, lebo písanie je namáhavá vec. Aktuálne pozerám moju srdcovku, seriál True Blood a vždy sa teším na ďalšie časti. Kto vie o čom je a pozeráva to, dá mi za pravdu, že to už ale trochu preháňajú. Veď tam skoro už ani normálny človek nie je. Samí upíry, vlkolaci, čarodejnice, víly,... kto sa v tom má vyznať? A strašne to naťahujú. V každej časti sa to viac a viac komplikuje a za ten týždeň aj zabudnem, čo všetko sa tam udialo. Ale stále je to môj naj seriál.

Ďalší seriál ktorý pozerám, je The Borgias. Len nepodarilo sa mi zistiť, koľko to má mať celkovo častí, lebo všade je iná info. Raz nájdem, že to má 12, raz 10 a ja mám stále len 9. Viac som nenašla. Tak ak viete, napíšte. Budem rada.

My second life in Canada (report 17) - zážitok na celý život

Ahojte! Tak sa znova ozývam s ďalšími zážitkami, ktoré som zažila počas týchto takmer dvoch týždňov. Skončila som pri tom, že sme prišli z BC celí spálení od slnka. Teraz je to už lepšie, dokonca som zhnedla, takže vyzerám trošku lepšie :)

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Ani nebudem radšej hovoriť, kedy pribudla posledná kapitola, preto vám sem rýchlo dávam ďalšiu. A nejak sa mi to vymklo spod kontroly, pretože som to chcela už nejak ukončiť, ale ono to jednoducho nejde :)
Tak sa môžete tešiť na ďalšie a samozrejme, nezabudnite komentovať, nech viem, či sa vám to ešte stále páči alebo nie. Vďaka.

My second life in Canada (report 16) - príchod znova do Kanady a stretnutie s grizzlym

Ako som sľúbila, tu je zhrnutie toho, čo som zameškala asi od...... februára. Domov z Kanady som prišla 1.3., aby som dokončila školu. Počas toho ako som bola doma, sa nič zvláštne neudialo, a tak som zasa tu. Prišla som sem minulý piatok, t.j. 24. 6. Presne v ten istý deň ako sme sem išli pred 3 rokmi. A vôbec to nebol zámer. Len skrátka ceny leteniek boli vtedy lacnejšie :)

Posielam pozdrav

Ahojte! Na úvod by som vám chcela oznámiť, že som znova v Kanade. Už presne týždeň. Nemám nejak veľa času, aby som vám tu vypísala všetko, čo som za ten čas čo som sem nič nepridala, prežila. To až nabudúce. Neviem či sa sem cez víkend dostanem, pretože ideme na výlet do hôr. Ale sľubujem, že keď sa vrátim, zreferujem vám všetko dôležité a asi aj pridám novú kapitolu k poviedke. Už by sa patrilo, že? :)
Tak sa teda majte a užívajte si prázdniny, vy školopovinní. Kým môžete.

P.S.: vaše blogy obehnem a napíšem komentáre. Sľubujem. Ale až keď sa vrátim.

Už zasa je to tu

Prišlo to náhle, bez varovania. Nikto na to nebol pripravený, hlavne ja nie. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a dnes je veľký deň. Ja viem, ja viem, je aj MDD. Tak vám želám, milé deti, všetko najlepšie k vášmu/nášmu sviatku, veľa úspechov v rodinnom aj pracovnom živote, veľa veľa ďalších poviedok, aby som mohla niečo nové čítať, atď., veď to poznáte. :)

A teraz tá hlavná vec, prečo sem pridávam tento príspevok. Ako som už naznačila, nikto to nečakal. A predsa je to tu. Pýtate sa čo? No predsa narodeniny tohto blogu. A koľké? Tretie :)
Vôbec som nepočítala s tým, že vydrží tak dlho a ja sem budem stále niečo nové pridávať. O nových kapitolách k poviedke radšej pomlčím :)  Ale zas môžete si čítať jednorázovky :)

Čo dodať na záver? Asi len toľko, že budem rada, ak to tu udržím pri živote ešte aspoň rok (alebo aj dlhšie, who knows). A snáď sa mi podarí písať a pridávať sem kapitoly častejšie ako v poslednom období. Tak držte palce, nech sa to splní :)

P.S.: keď tento blog vznikal, chystala som sa na leto do Kanady. A hádajte čo? História sa opakuje, pretože do Kanady sa chystám aj teraz, už po tretíkrát. Tak myslite na mňa, aby sa nič nestalo, ok? Spolieham sa na vás :)

Alej jednej lásky

Už to bude rok, čo som napísala túto poviedku. Pôvodne sa zúčastnila súťaže, kde skončila v top 5, ale nakoniec z toho nič nebolo. Dlho som váhala, či ju sem dám alebo nie, až som sa nakoniec rozhodla, že vám ju sem zverejním. Je o trošku dlhšia, ale ozaj len o kúsok, ako zvyknú byť moje kapitoly, ale snáď vás to neodradí.

P.S.: ani by ste neverili, ako dlho sa zháňa jeden obyčajný obrázok :)

"Lonely nights"

Neukameňujte ma prosím. Možno ste čakali kapitolu, ale vzhľadom k mojej zaneprázdnenosti vám bude musieť stačiť aj taká krátka jednorázovka, s podtitulom songfic. Teda ak sa to tak dá nazvať. Prvá svojho druhu, ktorá vyšla z môjho pera (alebo kláves?). Síce aj ostatné jednorázovky som písala pod vplyvom nejakej pesničky, ale nedržala som sa textu. Ani tu mi to moc nevyšlo, veď uvidíte sami, ale tak snaha bola :)

Veľká noc

Prajem vám všetkým krásnu Veľkú noc, veľa vody pre baby a veľa odmien pre chalanov :)
A s citom, dobre? Nechcete predsa, aby sme utrpeli vážne zranenia. A keď oblievať, tak len vonku, kto bude sušiť to oblečenie a nábytok? :D

Potom môžete napísať, ako to u vás prebiehalo. Som zvedavá.

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Od zverejnenia poslednej kapitoly ubehol takmer mesiac. Ale som rada, že som konečne napísala ďalšiu, lebo už bolo na čase, nie? :)
Nie je tam síce nejaký bohvieaký dej, ale len objasnenie príchodu Sebastianovej tety. Príjemné čítanie :)

(P.S.: netuším, aká pesnička by sa k tejto kapitole hodila, tak chcem poprosiť vás, aby ste mi do komentárov napísali nejaké vaše tipy, ďakujem)

30. kapitola

V akom období sa teraz nachádzate?

No, ako vidím, téma horoskopy vás zaujala, tak tu máte ďalší.

Horoskop Aztékov

A ktorému z nich sa podobáte vy?

Aby to tu len tak nestálo, našla som jednu zaujímavú stránku, z ktorej vám sem chcem niečo dať. 

Ak vás zaujímajú horoskopy a s tým spojené veci, je to ako pre vás.

Možno sem pridám len tento jeden, možno niekedy v budúcnosti aj iné, uvidím podľa záujmu a spätnej väzby. Tak šup do zisťovania nejakých nových info o sebe :)))

P.S.: každý sa tu nájde :)

-môj strom je hrab, keďže som sa narodila 3.12.

Horoskop keltských druidov 

Jar je už tu

Trochu oneskorene, ale predsa, želám vám nádhernú jar, bez jarnej únavy samozrejme, aby ste sa mali krásne a robili len tie veci, ktoré chcete vy a s tými ľuďmi, s ktorými chcete. Viem, že je to nemožné, ale tak dá sa aj tváriť, že vás niečo baví, aj keď vás to nebaví :-)
Neviem, kedy sem niečo nové pribudne, tak číhajte. Nikdy neviete, kedy ma nakopne múza a niečo stvorím :)

P.S.: návštevnosť tohto blogu prekročila už 8000 pozretí, čo považujem za veľmi veľa. Ďakujem vám, že sem občas zájdete. Len tých komentárov stále nejak ubúda. Čo s tým, hm? Tak šup šup do komentovania :)

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Vy mi neviete povedať, že som sem nedala kapitolu? Och.
Tak ste si na ňu pekne počkali. A ďalšia neviem kedy bude. Nemám teraz veľa času. Možno niekedy večer alebo najlepšie v noci chytím do ruky pero a budem pokračovať, lebo už by sa to patrilo aj nejako ukončiť, nemyslíte?

29. kapitola

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Prosím, neukameňujte ma. Ja za to fakt nemôžem. Pridala by som ju aj skorej, ale ten zhon okolo môjho návratu na Slovensko mi dal trochu zabrať a lúčenie s Kanadou nebolo až také ľahké. Takže veľa energie na písanie hocičoho nového som nemala.
Ale je tu, ďalšia kapitola je už napísaná, ešte ju musím prepísať do počítača a niekedy sa aj pridá na blog :-)
Zatiaľ si prečítajte túto a ak sa vám bude dať, môžete aj koment hodiť, poteší.

neviem ako vy, ale frízany sú nepochybne tie najkrajšie kone na svete. a takéhoto si predstavujem aj Hectora

28. kapitola

Misia

Toto berte len ako také rozptýlenie medzi čakaním na ďalšiu kapitolu alebo report (ktorý by sa už patril aj dopísať).
Napadlo ma to pri počúvaní tejto pesničky: (pri ktorej sa mi zvýši tep aspoň 3x, taká je skvelá)
(Two steps from hell jednoducho milujem a ich skladby by som mohla počúvať stále dokola)


Viem, že je to krátke, ale je tu všetko, čo som tam chcela dať. Tak enjoy a hodnoťte :)

Nikdy nevieš dňa ani hodiny

Asi už ani nemá zmysel ospravedlňovať sa, keďže to tu čítajú možno dvaja ľudia. Na ďalšej kapitole sa ale pracuje a report neviem kedy pridám. Mám toľko vecí čo vám chcem napísať, ale neviem kde začať. Tak si na to budete musieť ešte počkať.
Takže aspoň kapitola je nová. Nech sa páči, môžete čítať a komentovať.

P.S. písala som ju v robote pod banánovníkom a araukáriou :)

27. kapitola