My second life in Canada (report 32) - samé prekvapenia

Vitajte! Ako žijete? Dá sa, či nič moc? Ja som za tieto posledné týždne zažila toho dosť veľa. Snáď si na všetko spomeniem... :)




Ale najprv by som vám chcela zas niečo z roboty povedať. Tá Indiánka skončila hneď po prvom týždni. Do roboty chodila o takých 15-20 minút neskôr, tak jej povedali bye bye. Čo už. Tým pádom som tam bývala každú stredu sama, čo bolo úplne na hovno. Som bola rada, keď som mala akú takú prestávku. A môj úžasný supervisor mi povedal, že môžem byť rada, že som neni ešte viac busy, ako bývajú na nočných. Lenže na nočných bývajú vždy minimálne 2... Na to mi nič už nepovedal a odišiel. Ale od tohto týždňa tam máme zasa nového, tentokrát chalana, lenže je Poliak. Tak super. Som zvedavá, ako dlho tam vydrží on. Už ma vážne nebaví vysvetľovať stále dokola to isté každému. Sem tam sa nebavíme vôbec po anglicky, ale bez problémov slovensko-poľsky.
Ale ja sa k týmto novým správam asi tak, ako sa ľudia správajú napríklad k dobytku. Nevytváram si k nim vzťah, lebo čo ak náhodou zasa odídu po 2 týždňoch... Tak som tam zostala len ja, Rosa, ktorá začala asi o dva týždne v kasíne skôr ako ja a teraz tam je tiež jedna, čo už vydržala skoro mesiac a tá je v pohode. Stíha všetko, aj s peniazmi už nemá problém, tak dúfam, že vydrží...

Aby som sa posunula ďalej, tak mám jednu super mega dobrú správu. Pre mňa hlavne :)  Zohnala som lístky na vypredaný koncert jedného z mojich obľúbených spevákov, Bon Jovi sa volá. A bude sa to konať presne 2. apríla, tak už sa neviem dočkať. Len ešte neviem s kým tam pôjdem. Ale mám dva lístky kúpené a celkom fajn sedadlá. Nie niekde vzadu, ani pod stageom, ale na boku a dosť blízko. I am soooo excited to see him in real... :)))
A aby som zostala ešte v takejto nálade, mám aj lístky na show, ktorú robí Rob Schneider. Ten americký herec, čo hral vo filme Deuce Bigalow: Male Gigolo. Určite to poznáte. Dobrá komédia. Ak nie, tu je na fotke:

A ideme ďalej. Spolubývajúci mi oznámili, že sa sťahujú v polovici apríla. A ja ostávam v dome, takže budem musieť nájsť niekoho, kto obsadí vrch domu. Len to asi nebude také jednoduché... Ja sa sťahovať určite nechcem. V tejto mojej lokalite som úplne spokojná. Všetko blízko, hlavne robota - 15 minút peši z domu. Žiadne busy, vlaky, nič. Len každodenná prechádzka cez park :)  No ale to nejak vymyslím ešte, mám na to mesiac, aby som niekoho našla.

Postupne sa dostávame aj k veľmi dôležitej správe. Tá sa týka môjho ocina. Konečne prišiel minulú nedeľu, tak teraz tu bude už dva týždne. A keď sa odsťahujú spolubývajúci, bude tu super. Žiadne obmedzovanie, v obývačke budem môcť normálne byť, jedávať v jedálni, nejaké svoje veci budem môcť dať von zo svojej izby... už sa neviem dočkať :)  Len dúfam, že konečne tento rok získa trvalý pobyt pre seba, maminu aj brata. Ja neviem kedy si podám žiadosť. Teraz ešte nemôžem a ako už nečlen rodiny so msi nemohla požiadať s nimi... Možno budúci rok... Snáď. A potom konečne sa mi splní jeden zo snov. Žiť v Kanade. A už len dobre zarábať, alebo sa dobre vydať, aby som mohla cestovať po svete. Ďalší z mojich snov :)

Inak neviem čo si vy myslíte o Kanade, ale pár ľudí mi vyhodilo na oči, že šak som v Kanade, tak zarábam milióny a peniaze zbieram zo zeme... dnes sa mi v robote stalo, že som išlo cez kasíno na druhú stranu a na zemi som našla 10dolárovku. Ale išla som so securiťákom, tak ten ju zobral a nahlásil... Ale dobre som sa na tom zasmiala :) Vážne tu nachádzame peniaze na zemi :)

A skoro som zabudla. Začiatkom februára som sa bola lyžovať na Lake Louise. Na lyžiach som stála naposledy na gympli na lyžiarskom, tak to bude takých 10 rokov dozadu minimálne. Ale prežila som, fotky som porobila, a pekný deň som zažila. Síce nás zastavili aj policajti na ceste domov za prekročenú rýchlosť, ale aspoň sme mali zážitok :)  A hlavné je, že som prežila celý kopec. Mala som síce pár modrín, ale to len z lyžiarok. A kopec bol dosť veľký. Lanovkou sme tam išli minimálne viac ako 5 minút. Ale krásny výhľad bol, len trošku zamračené...

tu je v pozadí hotel Fairmont Chateau Lake Louise

po lyžovaní sme sa boli aj na jazere Lake Louise, kde boli akurát sochy z ľadu

a potom sme mali večeru aj v samotnom hoteli. to som sa tam cítila ako na zámku... :)

A ako ste prežili Valentína? Ja som mala v robote prekvapko. Ale až deň po, čiže v piatok. Prišli mi do roboty kvety s plyšákmi a čokoládou. Kolegovia len pozerali, že prečo práve mne :) Ale asi som bola dobrá a niekto ma mal rád. Teraz sa už ani neozve... Nevadí, čokoláda bola dobrá, plyšáci sú na poličke a robiť si vrásky kvôli nejakému chlapovi... to nestojí za to. Aspoň teraz nie. Mám iné veci čo treba riešiť, a nie sa starať ešte aj o ďalšieho človeka...

Toť zhrnutie celého mesiaca. A ešte od vás vlastne niečo potrebujem. Mám jednu pesničku, na ktorú mám vymyslený aký taký príbeh. Len neviem, ako mám začať. Proste to nejde. Mám vymyslené posledné dve vety, ale nič iné. A môžem ju počúvať stále dokola a nič, nothing, nada.... Prvú vetu nie a nie začať. A tak strašne to chcem hodiť na papier, len skrátka neviem ako... Please help.

A čo vy? Pochváľte sa, čo nové u vás.