Ako prvé chcem spomenúť staff party, ktorú sme mali pred dvoma týždňami. Konečne som mala možnosť dať si na seba šaty a ukázať sa kolegom inak ako v pracovnom. Kolega ma vyzdvihol doma a išli sme na večeru do jedného hotela, kde už ostatní boli. A keď som tam prišla, tak som neverila. Za tie dva roky mimo Kanady som totižto zabudla, že v Kanade sa aj do divadla chodí v rifliach a šiltovke. Tak som tam bola najlepšie oblečená, lebo ostatní mali obyčajné tričká a vôbec to nepoňali tak oficiálne ako som očakávala. A navyše som mala opätky! Ja, čo ich nosím len výnimočne. Ešte že boli pohodlné a vydržala som v nich celú noc. Mali sme teda večeru v reštaurácii, kde sme si vybrali čo sme chceli a rovnako aj na pitie sme si dali či už pivo, víno, alebo niečo iné. A všetko bolo na šéfov účet. Tak sme si objednávali jednu fľašu vína za druhou. Keď už mali záverečnú, tak sme sa presunuli do centra do baru. Tam nám šéf platil prvé kolo každému. A takto sme prešli až do tretieho baru a boli sme tam do ich záverečnej, čo je tu druhá hodina ráno. Kolegovci mi odporučili jeden drink čo sa volal Ninja poison. Nepovedali mi, čo tam je, ale bolo to dosť sladké. A myslím, že tam bol aj redbull. Chutilo to presne ako tie naše ploché komunistické lízatká, čo sa vám dostávali do zubov a boli strašne sladké. Na druhý deň som robila, tak som išla domov o tej druhej, pár ľudí ešte ostalo v meste, ale v robote na druhý deň sa všetci tvárili, že je všetko ok a nikto nemá hangover... :)
A teraz tá zaujímavá časť. Znova som vyrazila na dva dni do Calgary. Hlavne preto, lebo som chcela vidieť predstavenie Macbeth. Tak som v nedeľu prišla do Calgary, hneď smer divadlo, kde som sa stretla s kamarátkou, ktorá tam robí. Medzi predstaveniami sme sa išli najesť a pred večerným predstavením som sa dala "do gala" a čakala som na začiatok. Lenže kamarátke neprišli volunteers, tak mi dala menovku, prospekty a bola som pred dverami do sály. Cítila som sa dôležito a predstavenie som si užila. Veľmi dobré. Ak ste videli ten nový film Macbeth, tak to bolo strašne divné a za tie peniaze, čo na to mali, to mohlo vyzerať aj lepšie. Toto predstavenie v divadle vážne stálo za to. Nečudujem sa, že minulý rok to bolo vypredané.
Po predstavení sme išli kamarátke domov, kde som prespala. Na druhý deň ráno som sa stretla s bývalou domácou, ktorá by tam rada videla zasa celú moju rodinu, lebo jej tam chýbame. Bodaj by sa to podarilo a už aby sme tu boli zasa všetci. Po tomto stretku som bola ešte v jednom európskom obchode, kde som si kúpila kofolu, vianočky, syr, piškóty a ďalšie veci, ktoré mi chýbali už z domu :) Tak teraz pri písaní pijem kofolu a na obed som si robila vysmážaný syr :)
Keď už som bola v Calgary, chcela som ešte vidieť aj kamarátku, čo čaká dvojičky, ale nedalo sa lebo akurát bola v nemocnici. Teraz je už doma, ale ešte nie sú na svete. Ale myslím, že už čoskoro, tak možno pri ďalšej ceste do Calgary už bude mať 4 deti...
Cestou z mesta smerom do Jasperu som sa zastavila natankovať v Canmore a našla som tam kávu Costa, ktorú sme pili keď som bola v Škótsku. Tak som mala pekné spomienky a hneď som kamarátke písala, čo tam stále je, že Costu máme aj tu v Kanade :)
Asi 30 km od Jasperu som musela zastaviť a išla som sa pozrieť na vodopády (po ceste do Calgary som tam videla medveďa). Už bolo tak podvečer, tak tam nebolo veľa ľudí. vešmi pekné a hlavne nebezpečné. Ale pár ľudí, čo prekračovali zábradlie a išli až priamo na skalu k vodopádu a k rokline, sa našlo. Veď treba mať super selfie a na bezpečnosť netreba myslieť vôbec. Nepochopím takých ľudí. A stalo sa už párkrát, že tam niekto spadol a zabil sa. Čo už, aj pre takých ľudí svieti slnko...
Pár kilometrov ďalej som musela zastaviť znova. A tentoraz som sa aj otočila, lebo som bola na opačnej strane cesty. Videla som tam dvoch medveďov, ktorí sa spolu hrali. Jeden bol čierny a druhý hnedý (volajú ho cinnamon bear). Stálo tam pár áut a zasa pár ľudí bolo vonku s foťákmi. Dobre, že neišli až úplne k nim. Veď sú to len medvede... Asi nejak zabudli, že nie sú v zoo a žiadna ohrada tam nie je... Ale medvede si nás nevšímali. Teda vedeli o nás určite, ale hrali sa ďalej. Taký pohľad sa mi asi už asi nepodarí vidieť a hlavne zažiť. Veľmi vzácne. Škoda, že som nemala so sebou aj svoj foťák ale len telefón, mohla som mať lepšie fotky. Samozrejme z auta.
(po ceste do aj z Calgary som okolo Jasperu videla strašne veľa medveďov, tak bohvieako veľa ich tu naozaj je)
 |
| Athabasca falls |
Včera som mala voľno, a tak sme sa s kolegom dohodli, že pôjdeme na nejaký hike. Lenže je predĺžený víkend, tak všade bolo veľa ľudí, mesto plné turistov, parkoviská plné áut. Tak sme išli k jedným jazerám, kde to preplnené nebolo a vydali sme sa do hôr. Najprv to bola dobrá cesta, len hore kopcom, potom bola informačná tabuľa a to už bola trošku horšia cesta cez les. Postupne tam bolo viacej a viacej snehu, ale ešte sa to dalo nejak prejsť. Lenže posledný úsek, asi 1,5 km v lese, bolo toľko snehu, že sme sa zabárali po kolená, niekde až po pás. Našťastie tam boli už vyšľapané stopy a hlboké jamy od predošlých ľudí, tak sme museli len dávať pozor, aby sme nestúpili nejak zle, lebo z tých hlbokých jám sa dosť ťažko vyberali nohy. Pred koncom sme stretli aj ľudí a tí nám povedali, že už sme veľmi blízko jazera, čo bol náš cieľ. Potešili sme sa s vôbec sme už nevnímali, že v topánkach máme jazerá vody zo snehu a že si necítime prsty. Otočiť sme sa nechceli, keď už sme boli pred cieľom. A výhľad na jazero stál za to. Veľmi pekne a ticho tam bolo, veľa slnka (veď som sa aj opálila trošku do červena), len trošku fúkalo. Ale určite tam pôjdem aj v lete, keď tam už nebude sneh. Cestu naspäť sme museli trochu urýchliť, tak som niekedy už ani nevnímala, kade ideme. Raz som to už chcela aj vzdať a bolo mi strašne do smiechu, keď som zapadla a nemohla som sa vytiahnuť. Ale museli sme ísť ďalej, lebo kolega musel ísť ešte do roboty na 6 večer. Keď sme konečne vyšli z toho snehu, chvíľu sme si oddýchli, vytriasli sneh a vodu z topánok a išli sme k autu. Do mesta sme prišli asi 10 minút pred 6, takže sme stíhali len tak tak. Celková dĺžka trailu bola cca 12 km, z toho 3 km v hlbokom snehu. Veď obyčajný hike by bol nudný, tak prečo si nedopriať sneh... :)
A dnes to cítim v nohách teda dosť. Ale na začiatok si myslím, že som to zvládla v pohode a teším sa na ďalšie hiky po okolí, lebo tá príroda tu stojí za to teda :)
 |
| Geraldine lake |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára