My second life in Canada (report 26) - ice hockey rulez

Momenty aké sme prežívali tento mesiac, boli neskutočné. Ďakujem našim skvelým hokejistom za krásne zápasy, ktoré som mohla aj v robote niekedy pozerať. Zaslúžili si to, lebo ten výkon čo predviedli, bol jednoducho skvelý. Aj keď pri zápasoch s Kanadou som mala dilemu, komu držať palce... :) (srandujem).

Verím, že ste to prežívali aspoň tak intenzívne ako ja tu v tejto ďalekej krajine. Chalanom blahoželám a dúfam, že budúci rok to bude aspoň také dobré ako to bolo teraz. Aj keď ten Paľo chýba...

Všetci žili hokejom. Lebo hokej je čo? Najkrajší šport na svete :) Aj kvôli pekným chlapom. Teda ak nepočítame pár bezzubých hráčov :)

No ale aby zas toho hokeja nebolo až príliš veľa (lebo skoro nič iné som na facebooku nečítala, len statusy o stave zápasov), tak by som vám chcela povedať len toľko, že nič si neplánujte dopredu, lebo nikdy neviete, či sa niečo neprihodí, čo by vám tie plány narušilo... Ja neviem, či mám také šťastie len ja, alebo sa medzi vami nájdu aj viacerí, ktorým veci nevychádzajú tak, ako by chceli. Mala som pár plánov, alebo skôr vecí, ktoré by som chcela tento rok zažiť alebo stihnúť, ale zatiaľ nič z toho. Ako napríklad ísť na koncert Coldplay alebo Nickelback, ktorí tu boli, zažiť pár festivalov, konečne si kúpiť auto, ísť na dovolenku... Viem, že všetko sa nedá, ale aspoň niečo... Síce ešte len končí máj, takže by sa teoreticky pár vecí mohlo podariť, uvidíme... držte palce.

No ale mám aj dobrú správu. Brat teraz doma maturuje, a keď v júni skončí so školou, mal by sem aj s maminou prísť. A ocino sa chystá prísť skorej, tak sa teším. Konečne tu nebudem tak sama, ako som tu už od polovice decembra.

A možno na september prichystám nejaké prekvapko aj ja ak sa podarí a bude čas :)

Dnes tu inak konečne normálne pršalo. Hromy, blesky, krúpy (bez nich to nejde). A práve, keď som išla z práce. Ešte že to mám len 15 minút pešo a s dáždnikom to nebolo až také strašné. Ale v duchu som sa smiala ľuďom, ktorí ten dáždnik nemali a aj keď ho mali, statočne ho držali rovno nad hlavou, aj keď pršalo zo strany. Čo už...

A takéto počasie má byť nasledujúcich pár dní, tak sa teším. Konečne tu je lepší vzduch a aj tá zelená farba stromov je krajšia. Chodievam cez park, a tam to bolo krásne. Voňalo to ako u nás niekde v lese :)

A inak čo vy? Ako ste prežili máj? Pochváľte sa :)