9. apríla 2017

My life in Jasper (1) - Po 2,5 roku znova v Kanade

Áno, presne tak. 2,5 roka mi trvalo, kým som sa mohla vrátiť do Kanady. A dúfam, že sa mi tu už podarí ostať natrvalo :)



Medzičasom som žila dva roky aj niečo v Škótsku, konkrétne v St. Andrews na východnom pobreží, kde nepršalo až tak často ako som očakávala. Predtým, než som tam išla, nič som o tom meste netušila. Až po príchode som zistila, že na tamojšej univerzite študoval princ William aj Kate a že je to miesto, kde vznikol golf pred cca 600 rokmi.
Keďže to nebolo až tak ďaleko od Slovenska ako Kanada, darilo sa mi chodiť minimálne 3x za rok domov na návštevu. Dva razy z toho som prišla tak, že o tom nikto nevedel, takže mali prekvapko :) Tie ich tváre, keď ma videli, stáli teda za to :)  Neviem, či sa mi to podarí aj teraz tak niekedy naplánovať alebo ostanem celý rok v Kanade... Neviem čo ma tu čaká a nechcem radšej plánovať, lebo ako to býva v mojom prípade, tak nič z toho, čo si naplánujem, sa väčšinou nestane...
A okrem toho, že som chodila na dovolenku domov, podarilo sa mi ísť aj na vianočné trhy do Dánska, Kodane. Ale len na dva dni, ale bolo tam super. Úplne iné prostredie, ľudia, vianočné trhy v Tivoli gardens nemali chybu, krásne. A hlavne strašne veľa ľudí chodilo po meste na bicykli a mali aj vlastné semafóry na ceste. Podarilo sa nám dokonca vidieť aj na druhú stranu 16km mosta, ktorý spájal Dánsko so Švédskom, takže sme videli v síce v diaľke, ale videli, aj kúsok ďalšej krajiny :)
A aby toho cestovania nebolo málo, tak som zaplatila dovolenku sebe a mamine do Talianska, konkrétne Toskánska, kde vždy chcela ísť. Bol to darček k jej 50-tim narodeninám. Celkovo sme tam strávili 5 nocí, pochodili sme toho dosť (ako to u mňa býva, ja musím toho vidieť čo najviac). Najviac sa mi páčilo okolie vily, kde sme bývali. Nádherné výhľady na vinice, cyprusové aleje... Ale aj mestá, ktoré sme navštívili, stáli za to. Spomeniem Sienu, Florenciu, Arezzo (kde sa natáčal film La Dolce Vita), Cortona, Volterra, San Gimigniano, Montepulciano a nakoniec aj termálne pramene Bagno San Filippi, kde sa mamine páčilo asi najviac :)  Jednoznačne odporúčam navštíviť Toskánsko, je tam úplne krásne a raz by som sa tam chcela ešte vrátiť určite.

Ale naspäť ku Kanade. Ani vlastne neviem, ako sa mi podarilo dostať sa sem. Všetko začalo asi v októbri, keď som posielala žiadosť na government. Zaradili ma do programu, v decembri ma vytiahli, ale problém bol v tom, že som nemala nájdenú prácu. Takže hneď ten deň, ako mi napísali, som celý večer strávila posielaním žiadostí a na tých pár desiatok odoslaných životopisov reagovali len z jedného miesta. Už mi bolo jedno, kde v Alberte by to bolo, lebo v Calgary som nič nenašla. Ozvali sa mi z Jasperu, čo je asi 5 hodín autom na severozápad v národnom parku. Rýchlo som im opdísala, potom sme išli hneď na Skype, kde sme sa porozprávali, ja som im povedala o svojej situácii a oni súhlasili, že mi pomôžu dostať sa sem. Tak som sa skontaktovala s ich úradníčkou (veľmi milá pani), vyplnili sme dokumenty, odoslali a čakali. A vo februári, piatok trinásteho večer, mi prišiel email, že mi to schválili a môžem prísť. Okamžite som volala našim, dala som sa hneď do plaču a musela som sa uistiť, že som to dobre prečítala. Na ďalší deň, keď som bola v práci, som dala výpoveď ale ešte som tam musela ostať mesiac. Po mesiaci som sa vrátila domov, spravila som si mesačnú dovolenku, oddýchla, dala stretká s pár ľuďmi, ktorých som chcela ešte pred odchodom vidieť a rozlúčila som sa. Nebolo ľahké odísť zo Škótska ale ťažšie bolo odísť zo Slovenska. Po tom mesiaci som si už na to pomaly zvykala ale v hlave som mala stále len Kanadu a že to je miesto, kde chcem byť. A tak som tu :)
Bývam v národnom parku, v malom mestečku obklopenom horami, ktoré má cca 4500 obyvateľov. Stále je tu celkom chladno, takže na hiking sa vydám niekedy neskôr, ale zatiaľ je to tu pekné. Som tu asi len 10 dní, čo je málo na všetko, ale už si robím pomaličky plány. Len je tu dosť nebezpečné chodiť sám po lese kvôli medveďom a jeleňom, ktorí budú mať teraz mladé. Ale je to život v parku, to k tomu patrí, len by sa mi mohli vyhýbať, keď budem vonku sama :)

Ak sa mi podarí, budem sem prispievať s ďalšími príspevkami o mojom živote tu v Jasperi a pridávať fotky lebo je to tu vážne krásne :)

1 komentár:

  1. tak nakoniec by sa vsetko mohlo podarit, gratulujem! A to ze plany ti hned nevychadzaju, mozno to len chce dlhsi cas a skor ci neskor sa splni to, za cim si ides :)

    OdpovedaťOdstrániť