Čo sa týka roboty, tam je všetko po starom. Jediné, čo sa zmenilo, je, že nám odchádzajú ľudia stále, tak máme nových, soboty bývajú hrozne busy, ale vybavila som si, že od budúceho víkendu budem mávať víkendy voľné. Snáď... veď teraz v stredu som oslavovala výročie. Už som tam pol roka, ale zdá sa mi to niekedy, že som tam už strašne dlho. A čudujem sa, že z tých mašín som ešte nemala poriadnu migrénu (pre tých čo nevedia ešte, robím v kasíne, kde celé dni počúvam, ako ľudia trieskajú do strojov, ako keby ich chceli prinútiť, aby im to dalo akurát váhru...). Sem tam ma hlava bolí, ale to aj z ľudí, lebo pár indivíduí, čo sú úplne vymletí... ale sú tam aj takí, čo tam chodia každý deň a to už keď ich vidím, viem, čo si chcú objednať, tak kým ku mne prídu, majú to nachystané.
A teraz začalo chrípkové obdobie. Pár ľudí už je v robote chorých, aj v pekárni, tak dúfam, že ja sa tomu zasa vyhnem. Naposledy som bola chorá ani neviem kedy, takže to bolo už dosť dávno. Také ako nádcha nerátam... Nuž, kanadská zima ma už vytrénovala :)
Ozaj, keď už sme pri tom počasí, raz ma z toho asi porazí. Vo štvrtok tu už mrzlo, snežilo a dnes som išla z roboty v krátkych rukávoch. Niektorí ľudia boli síce oblečení aj v zimných bundách, s rukavicami a šálmi, ale to asi domáci neboli :)
Medzičasom som tu oslávila svoje meniny (Michaela), bola som sa pozrieť v horách, kde bolo nádherne. A ako som plánovala, tak mi konečne aj niečo vyšlo. Bola som totiž aj na tej súťaži v Spruce Meadows, pozrieť sa na horse jumping, opäť. Ale toto bolo už o niečo vyššia súťaž, lebo to bolo medzinárodné a volalo sa to Masters. Dokonca tam vzdali aj úctu jednému koňovi, ktorý umrel a jeho jazdec tam bol tiež. Peknú sochu im spravili. Som ani nečakala, že tam bude toľko ľudí. Ale veď sme na divokom západe, tak kone sú tu zamozrejmosť :)
Inak nič také prevratné sa nestalo. Tak som nemala ani o čom písať. Poviedka je momentálne pozastavená, lebo ma nemôže kopnúť múza (ak ju náhodou stretnete, odkážte jej, že ne ňu netrpezlivo čakám). A jednorázovky sú u mňa len na papieri, nemala som čas ich ani prepísať do počítača. Ale raz...
Ale je tu aj smutná správa... Z roboty ma nechcú pustiť domov, takže ani teraz na stretávku neprídem, a ani na Vianoce ako som plánovala... takže už tretie Vianoce tu strávim sama. Hurááá. A dnes sa dokonca aj moja spolužiačka zo základky vydávala a ja som na jej svadbe nebola. A tak som to plánovala, že keď bude mať svadbu, budem určite tam... Ale krásna nevesta bola. Nuž, človek mieni, Pán Boh mení... Len mne mení veci akosi stále, bezdôvodne a už ma to začína čtvať. Nemôžem si nič plánovať, lebo aj tak niečo príde, kvôli čomu sa mi tie moje plány zmenia... but this is life...
No idem spať, lebo zajtra zas do roboty. Ešte že to bude môj utorok a dúfam, že nebudem robiť 7 dní v kuse ako to mám v rozpise... Držte palce nech mám vo štvrtok už voľno :)
Tak zatiaľ adíos amigos!
jaj moja :( a ja som sa tak tešila, že konečne prídeš, no nič, začínam šetriť a budúci rok mi to už za tebou skrátka musí vyjsť :) ja mám tiež nejak veľa roboty a málo času, víkendy mi ubiehajú ani neviem ako, vôbec si nestihnem oddýchnuť, priveľa kurzov učím, mi z toho prepína a ešte si aj pedagogické minimum idem začať robiť...
OdpovedaťOdstrániťgratulujem, že si sa prehrýzla všetkou tou administratívou s pobytom a podala si to, už len čakať na pozitívny výsledok :)
a jednoducho plánovať sa v živote nedá, ak, tak iba krátkodobo, lepšie v nič nedúfať a potom byť iba príjemne prekvapený ak to vyjde ;)
dúfam, že nám niekedy vyjde aj ten skype, bude to síce tiež vyžadovať prudké plánovanie, ale verím, že to do vianoce nejak zmákneme :D