Ahojte, ako sa máte? Ja túto otázku neznášam. Vždy, keď sa ma to niekto opýta, poviem fajn, ale vnútri sa teda fajn nemám. Len nikoho nezaujíma ako sa ten druhý má, tak sa stále snažím usmiať a ísť ďalej... asi ste vycítili, že mám takú depkovskú náladu, ale kto by nemal...
Včera odišiel ocino domov, takže som tu zas sama, opustená... Ale prišiel domov v poriadku, tak som rada, že aspoň darčeky budú mať na Vianoce, aj keď ja nie. A ani som si ráno neuvedomila, že tu už nie je a išla som do jeho izby, že sa ho niečo opýtam, a potom som sa zastavila, že veď už tu nie je... Tak mi to také divné príde. Teraz je tu v dome ticho, nikto ma neotravuje, ale nudím sa. Ani tie knihy čo som si objednala ešte v októbri mi neprišli, tak som zvedavá, že kedy. Ani na počítači ma to už nebaví, Winston je tiež trochu odstrčený, lebo tam nemám čo robiť. Ten foťák už mám kúpený, ale vonku je zima a nedá sa čo fotiť. Aspoň keby pekne bolo, ale špinavo je vonku, tak ani fotky by pekné neboli. To sa pôjdem poprechádzať až keď bude -25 vonku, všade ticho, biely sneh, to bude super... :)
A inak bola som na Katarínskej zábave znova po dvoch rokoch. Večera bola super, strašne dobre navarili, aj zábava bola fajn. Len nejak ja nemusím našich bratov Čechov, a tento rok ich tam bolo požehnane. A skoro všetci sem prišli len na ten rok a po roku odídu preč. A podotýkam, bola to slovenská zábava, ale oni sa musia všade natlačiť. Nehovorím, že všetci sa nad nás povyšujú a niektoých mám aj rada, ale nie všetkých... A domov som odchádzala až po záverečnej, čo bolo už o 3 ráno. Tu zábavy a diskotéky končia tak o 2, tak to sme boli ešte dobrí...
Všade dávajú tie vianočné pesničky. A hlavne keď mám rádio pustené, či už slovenské alebo kanadské, a keď počujem Driving home for Christmas, musím hneď prepnúť na inú stanicu, lebo to nemôžem počúvať.
Jediné, na čo sa teším je, keď budú naši doma rozbaľovať darčeky. A to bude prekvapko aj pre mňa, lebo už som aj zabudla, čo som im všetko poslala... A to som ich balila len minulý týždeň asi 3 hodiny mi to trvalo, ale zvládla som to :)
Nie som veľmi sociable person, ale už keď som sama, aj chodím všade sama, tak to nie je bohviečo. Možno si poviete, že to aspoň dokazuje, že sa nestratím a dokážem všetko aj bez pomoci, ale čo je to za život? To som až tak zlá alebo nudná, že nikto nechce byť so mnou? Hej, nie som párty človek, ani ich k životu nepotrebujem, možno občas, radšej sa rozprávam o dôležitejších veciach alebo čo rozvíjajú intelekt... Tak mi to teda vysvetlite niekto... Nie som ako všetci ostatní, čo len žúrujú, potom si nič nepamätajú, ale majú fun a užívajú si život. Ale keď budú mať rodiny, čo povedia svojim deťom, že robili v mladosti? A ešte ma dokáže naštvať, že ľudia stále súdia druhých len zvonku, aj keď o nich nič nevedia...
V akom svete to žijeme? Počuli ste, čo sa stalo v USA? Trošku choré. Aby dieťa strieľalo po iných deťoch. To už je odvaha priviesť na svet svoje vlastné deti. Dosť veľký risk. A ešte k tomu tu, či už v USA alebo tu v Kanade. Veď tu neuvidíte hrať sa deti na ulici, v parku...hocikde. Všetci sú pozatváraní dnu, ale majú drahé hračky, počítače, a nevadí, že nechodia von. Veď náhodou by sa im niečo stalo... Ach, ako mne chýba to obdobie, keď sme boli deťmi my. Škoda, že už také asi nikdy nebude.
No, nejak som odbočila od pôvodnej témy. Skrátka som vám len chcela povedať, že buďte radi, ak budete so svojimi rodinami doma, všetci spolu. Ja už tretí rok budem tráviť Vianoce, tie najšťastnejšie sviatky tu, neviem ešte s kým, ale asi so spolubývajúcimi. A Silvestra? Tak to vážne netuším. Najskôr budem v robote a večer neviem. Tak sa strašne teším, zas.....
:( akosi neviem, čo povedať, smutná som z tohto článku ostala, keby sa dalo, najradšej by som hneď za tebou prišla a by sme aspoň silvestra strávili spolu... s niektorými tvojimi pocitmi sa plne stotožňujem, lebo mi pripomínajú môj minuloročný pobyt v Španielsku, tiež som prišla na to, že je hrozne smutné nemať sa s kým podeliť o zážitky aj bežné denné hlúposti :( Vianoce som síce ešte nikdy netrávila "sama", no ja mám čoraz častejšie ten pocit, že aj keď obklopená ľuďmi, vnútorne neskutočne "osamelá", tak neviem, či to je len moja charakterová črta, večná nespokojnosť, alebo čo, ale jednoducho mi niečo chýba a sama neviem čo a neviem si to už ani materiálne vykompenzovať, keď už ani len neviem čo si želať na Vianoce, lebo to čo by som naozaj chcela, mi aj tak nikto nevie dať ... no ale zas som strhla reč na seba, prepáč... moja, viem, že to musí byť neskutočne ťažké, ale skús veriť, že to čo zažívaš má nejaký zmysel, že tým, že stráviš niekoľko takýchto smutných Vianoc, sa raz v budúcnosti dočkáš úžasných Vianoc obklopená svojou vlastnou veľkou šťastnou rodinou :)
OdpovedaťOdstrániťa k tej Amerike nemám slov, nepomáha mi ani len útecha, že veď Amerika, u nás sa takéto nedeje, lebo od toho nemáme ďaleko... asi by ten piatkový koniec sveta možno nakoniec niektorým ľuďom aj prospel