Keď som k nim nastupovala, všetko sa zdalo fajn, bola som rada, že som natrafila na takú dobrú rodinu. Ale postupom času sa to všetko začalo meniť a ku koncu sa to už nedalo vydržať. Ako stále boli fajn, ale aj za každú hovadinu, čo som náhodou nespravila, mi dohovárali. A keď vám do toho ešte deti chodia bez dovolenia do izby a berú odtiaľ veci a nedajú si povedať, tak to už bolo moc. Jeden deň sme si sadli, normálne sme sa porozprávali o tom, čo sa deje a všetko bolo zasa fajn.
Jeden víkend, presne 22.1. som mala naplánovaný výlet do hôr. Bola tam zasa tá súťaž vo vyrezávaní sôch z ľadu. Celý týždeň som sa na to tešila. Lenže ako to býva zvykom, ja na čo sa teším, to nevyjde. Ráno som bola nachystaná, už som čakala na známych, kedy pre mňa prídu, keď tu zrazu sa objavili domáci. A pekne jasne mi povedali, že asi bude najlepšie, ak odídem. Takže mi spravili úžasnú náladu hneď zrána.
Ale deň mi to našťastie nepokazilo. V horách bolo krásne. Milujem keď je všetko biele, počujete pod sebou sneh, všade ticho a zima. Strávili sme tam celý deň, bol isme sa pozrieť aj v jednom lyžiarskom stredisku (škoda, že nelyžujem...) a večer sme v poriadku prišli domov. To sa nedá povedať o jedných, čo sme stretli na diaľnici prevrátených autom na boku. Nepríjemné. Ale cesty boli šmykľavé a možno išli rýchlo, alebo im nejaké zviera prebehlo cez cestu. Videli sme nejedného elka ako sa pasie na snehu...
Ešte po ceste tam sme sa zastavili pozrieť sa na dogsledding. Keď som uvidela tých psov, pomyslela som si, že to nemôžu utiahnuť. Strašne boli chudí. Ale ako som neskôr zistila, 8 psov v pohode utiahne na saniach 3 dospelých ľudí bez problémov. Tak asi to nie je v postave, ale v svaloch :)
(odporúčam stíšíť volume)
 |
| mali asi dôležitú debatu |
 |
| cesta ako v Mrázikovi |
A večer po návrate som sa pekne pobalila a na druhý deň už ma tam nebolo. Ale myslím, že to bolo aj dobre, lebo byť tam a stresovať sa, čo si zasa vymyslia, asi to za to nestálo. A vcelku som pokojná, lebo mám inú prácu vyhliadnutú. Ale nechcem nič zakríknuť, tak o tom vám poviem až nabudúce, keď to všetko vyjde. Teraz si musím vybaviť zas nové papiere, aby som tu mohla zostať aj naďalej, lebo domov na Slovensko sa mi vôbec nechce ísť. Ani poriadne neviem, čo by som tam robila. A ako sledujem novinky, čo sa tam deje, tak ani nemám chuť tam pobývať...
Ale aby som nezabudla, po všetkých tých stresoch som si spravila radosť (veď som si aj zaslúžila) a kúpila som si nové topánky. Ale nie hocijaké. Sú to také čierne semišové čižmičky, asi nejak nad členky a držte sa......... majú opätok vysoký až 12 cm. Takže k mojim 178 cm si pripočítajte týchto 12 a vyjde vám, že som v nich dosť vysoká. Ale krásne sú a dobre sa v nich aj chodí. Len ja si na také opätky musím zvyknúť, lebo ja opätky nenosím. Ale keď to sa nedalo odolať. A ešte mali aj moju veľkosť...Ak budem mať fotku niekedy, určite ju sem postnem, aby ste videli aj vy :)
No nič, idem ja pracovať na kapitole, lebo by sa patrilo aj nejakú novú pridať :)
A aký bol váš prvý mesiac v roku 2012?
fotky sú krásne a tá socha z ľadu je úplne božská :D s tou rodinou, no čo už, ľudia sú rozni a nie každému sa dá vyhovieť všakže :D takže prajem veľa šťastia pri hľadaní novej roboty a ani sa ti nečudujem, že sa ti nechce vrátiť na Slovensko, veď úprimne, komu by sa chcelo? :D
OdpovedaťOdstrániťsom si to prečítala hneď ráno v maili v mobile, ale akosi som zabudla, čo som chcela napísať, tak som si to teraz čítala znova a zisťujem, že ten odstavec o topánkach tam buď ráno nebol alebo som slepá :D anyway, ako som vravela už včera, treba veriť, že to malo nejaký zmysel, veď aj zlá skúsenosť je skúsenosť a že teraz už konečne nájdeš to pravé orechové a raz predsa len bude všetko tak ako má byť :)
OdpovedaťOdstrániťa ešte raz, tie topánky sú geniálne!!! ale teda vážne to asi bude chcieť dákeho obra si nájsť, lebo z takej výšky bude mať každý obyčajný chlap závrat :D
no tak môj január mal podobný priebeh minimálne v časti: odišla som z roboty :D keď človek nie je niekde spokojní, akokoľvek chce pracovať alebo ho práca aj baví, ale šéfovci sú k nevydržaniu, nedá sa to... však sa nebudeme zbytočne trápiť, keď nemusíme... možnosti sú aj iné... :)
OdpovedaťOdstrániťa výlet si mala krásny... tie hory ma fascinujú... reálne začínam uvažovať že dokončím školu a odchádzam smer Kanada :D
a tie topánky istotne odfoť, chcem vidieť! :D
ja si len budem navrávať, že som urobila dobre, keď som odišla. uvidím, čo prinesie budúcnosť...
OdpovedaťOdstrániťa topánky odfotím, len musím nájsť nejaký foťák alebo niečo :)