Ahojte spolutrpitelia na tomto svete. Ako sa máte? Viem, že sem chodím často ako asi domov na Slovensko, ale keď ja neviem čo mám robiť. Začiatkom mesiaca som mala strašne zlé obdobie. Ešte že mám okolo seba ľudí, ktorí ma psychicky podržali, lebo neviem čo by som bez nich robila. Asi by som sa načisto zrútila alebo spravila veci, ktoré by som potom veľmi ľutovala. Aj keď nevravím, že som robila len dobré veci...Jeden čas som sa dokonca ani s našimi vôbec nebavila, ale teraz je to už ok.
Ešte síce nemám stabilnú robotu, ale tam kde robím, som dosť často a veľmi rada. Možno sa vrátim k rodinnej tradícii a bude zo mňa pekár :) Uvidíme čo bude nasledujúce dni, nechám sa prekvapiť.
A ako to, že som ešte stále tu, keď mi povolenie už dávno skončilo? Hmmm, ťažká otázka. Ale jednoduchá odpoveď. Podarilo sa mi vybaviť nové povolenie na ďalšie dva roky, takže našťastie tu môžem ostať. Už mám aj ostatné potrebné veci vybavené, takže na dva roky mám s tým pokoj. A možno si niekedy podám aj žiadosť o trvalý pobyt. Ale to až keď budem mať stabilnú robotu. Skôr by sa aj tak nedalo.
A v mojom osobnom živote sa to nejak nehýbe, stále je to na mŕtvom bode. Ani nemám s kým chodiť von, kto je v mojom veku. Kamarátka čo tu bola už odišla naspäť na Slovensko, takže som tu ostala sama. Ale ja som zvyknutá a niekedy mi to aj vyhovuje. Len nie vždy... Čo už, treba byť len trpezlivý a vyčkať. Nerobím si žiadne veľké plány, lebo aj tak mi väčšinou nevyjdú, tak načo mrhať energiou...
Anyway, ja len dúfam, že aspoň vy sa máte dobre a užívate si krásnu jar. My tu máme stále mínusové teploty, cez deň sem tam zasneží alebo zaprší, ale inak stále je to také depresívne počasie, čo mi teda na nálade rozhodne nepridáva...
akurát som včera rozmýšľala, že by som ti mala napísať správu čo a ako, keď už sa to tu u mňa aspoň trochu utriaslo a budem vládať vnímať aj iné problémy než len svoje... a dnes ráno prídem a pozerám, že sa to vyriešilo za mňa, lebo si sa ozvala :) ach, som rada, že máš to povolenie a teším sa z tej pekárne a chcem veriť, že potom ako sa dosralo všetko čo sa mohlo, sa už veci budú len pomaly zlepšovať, až sa raz dostaneš do bodu, kedy budú veci do seba tak zapadať až ti to bude podozrivé, ja viem, že sa to ľahšie hovorí a ťažšie žije, ale nezúfaj, život je skrátka boj, inak sa ho asi žiť nedá :)
OdpovedaťOdstrániťtí fotka hore je úžasná, ale neskáč, prosím :P
P.S. teším ma, že mám čas si na výlet za tebou šetriť, lebo idem až na augustové štátnice čiže toto leto mi tá kanada isto nevyjde :(
my tu máme pravý prvý apríl, päť minút slnko, potom sneženie(v Bratislave snežilo a všetci z toho boli na vetvy, hoci to bolo šesť vločiek dokopy :D), potom slnko a dážď a tak... a vietor ;)
OdpovedaťOdstrániťje fajn, že sa ti podarilo vybaviť to povolenie a že si prežila ako tak "turbulencie" ;) neboj, bude lepšie... usmej sa, pusť si nejakú fajn pesničku a časom (s jemným pričinením sa) sa všetko utrasie ;) aj osobný život sa pohne :D