1. novembra 2010

My second life in Canada (report 7)

Dnešok bol plný prekvapení. Ale pekne poporiadku.
Ako isto viete, bol tu Halloween. V piatok som ráno išla do robotky a vo vlaku sedel jeden chlap, ktorý mal na hlave dámsky slamený klobúk s červenou stuhou. Hovorím si fajn, už to začína. Potom tam prišla aj jedna stará babka, ktorá mala na hlave zasa fialovú parochňu s takým mini klobúčikom. A keď som vystupovala z vlaku, jeden chalan mal zas celú tvár pomaľovanú ako Joker z Batmana. A keď už som išla domov, bolo to tak navečer, tak som stretla viac takých divných ľudí. Veď sme v Kanade, tak tu je to normálne :-)

A presne o polnoci, z piatka na sobotu, som o polnoci počula, že niekto púšťal ohňostroj. Neviem síce prečo tak skoro, mal to robiť až zo soboty na nedeľu keď už tak. Ale čo už.

V sobotu nebolo nič takého zaujímavého. Ale včera som si konečne stiahla filmy, ktoré som chcela. A nie sú to žiadne trháky, ale dokumentárne filmy. Z kolekcie BBC, tak som rada, že to konečne mám :-)

Večer som sa išla ešte prejsť do obchodu, lebo mali zľavy na bublinkové malinovky. Opakujem, bublinkové malinovky. Trošku zmena po tej vode čo pijem. A ako si tak kráčam, vidím malé deti oblečené v rôznych šatách, ako princezné alebo bosorky. Obchod mám o jednu ulicu ďalej, takže tá cesta nebola až taká dlhá, tak som viac takých detí ani nestretla. A nebývame ani v takej časti mesta, kde by boli samé deti, takže asi aj preto bola taká absencia „strašidiel“.

A konečne sme sa dopracovali aj k tomu dnešku. Ráno idem na vlak a keď prechádzam po moste cez rieku, tak si všimnem, že konečne ho dokončili a sú obidva pruhy prejazdné. Bolo načase, veď už ho robili strašne dlho. A dokonca ma ani vlak neodbehol, ako sa mi to často stáva, že ho vidím pekne krásne ako mi odchádza pred nosom. Ale tu chodia každých 5-15 minút, tak to nie je také hrozné.

Prišli sme do prvého domu a majiteľka keď nám otvorila dvere, hneď nám povedala, že na stole v kuchyni sú sladkosti a máme si zobrať koľko chceme. Tak keď sme odchádzali (ona už doma nebola), tak sme si zobrali. A ja ako pravý Slovák som si zobrala toho dosť :-)

Druhý dom nebol v Calgary, ale kúsok južne, asi 25 km. Bol v mestečku Okotoks, kde by som si vedela predstaviť bývať. Po ceste tam sme míňali veľa veľa fariem, kde mali aj kone, tak som mala ďalšie prekvapenie, ktoré som dnes vôbec nečakala. A že boli nádherné. Ach. Až mi srdce pukalo, keď som si pomyslela, že ich môžem len vidieť.
Ten druhý dom bol úplne že super. Krásny zvonku aj zvnútra. A skoro všetko tam mali z dreva. Teda nábytok, stoličky, schody, podlahu, proste všetko. Veď si pozrite fotky:


 áno, dobre vidíte, je to tam vypchatá sova


zrkadlo
krásny jedálenský stôl


výhľad





A ten výhľad stál za to. Síce môj úbohý telefón má dosť zlú kvalitu, ale tak snáď niečo uvidíte. V pozadí sú Skalnaté hory. A to je výhľad z kuchyne. Z poschodia bol krajší. Pri odchode sme si tiež zobrali pár sladkostí, čo mali pri dverách, tak teraz mám doma toho dosť veľa. Ako keby som chodila po domoch a strašila susedov. Ale nezaslúžim si? Zaslúžim :-)

na porovnanie aj s mojou rukou:-)  

A tretí dom bol vlastne apartmán, kde býval taký starší manželský pár. Mohli mať tak okolo 80. A neviem prečo, ale ten nábytok čo tam mali, mi strašne pripomínal nábytok, ktorý má moja babka doma na Slovensku. Ale nevolali sa nijak európsky, tak neviem.

Tak a to bol môj víkend spolu s piatkom a dneškom. Toľko „starostí“ kvôli jednému dňu. Ale teraz tu budú tie strašidlá a tekvice ešte dlho si myslím. Niektorí majú na stromoch pred domom, na domoch a garážach po celý rok vianočné ozdoby, teda tie svietiace trubice. Tak uvidíme dokedy tu budú „strašiť“ tieto Halloweenske ozdoby.




1 komentár:

  1. jooj M&Ms hneď by som si dala :D mala si ale ísť aj na nejakú párty pekne prezlečená alebo normálne skúsiť trick & treat, to by bolo ;) ten dom vyzerá fajnovo, tak keď taký budeš mať, prídem na návštevu :)

    OdpovedaťOdstrániť