Silvester u nás prebehol v pohode. Zasa som oslavovala 2x, najprv so Slovenskom, lebo som bola na skype, a potom tu, v Kanade. Vyšla som aj von pred dom, že si pozriem ohňostroj, ale sklamali ma. Nič som nevidela. Oni to tu majú zakázané. A to som si myslela, že v takom veľkom meste ako je Calgary bude aspoň niečo. Ale nebolo nič. Počula som len dvakrát nejaký náznak ohňostroja kdesi v diaľke a až potom o jednej ráno som videla až jedno zablesknutie. To u nás na dedine má ohňostroj každý druhý a tam je to inak počuť.
Tento týždeň, keď som už v robote pomaly končila, jeden dedko sedel na vozíku na chodbe a začal vykrikovať: „Shoot me, I wanna be shot. Shoot me if you have gun“. Som naňho len pozerala, či je v poriadku. Jedna babka naňho zakričala: „Shut up, you are stupid“. No poviem vám, tí ľudia, čo sa o nich starajú, ani prstom nepohli. Nechali ho tak, nech si vykrikuje. Ešte dobre, že som už išla domov. Ale tam je viac takých ľudí. Niekedy vám o nich napíšem, keď bude čas. Lebo sú tam naozaj zaujímavé indivíduá.
Teraz v nedeľu, ako som bola v práci, volá mi kamarátka, či nechcem ísť s nimi von, že mi niekoho predstaví. Tak som teda išla. Vôbec som netušila, čo to bude za človeka, ale bola som zvedavá. Som si myslela, že nie je na škodu spoznať iných ľudí a možno to bude nejaký Slovák. Ale nebol. Je to Kanaďan. Oni sa s ním poznajú už dosť dlho. Išli sme do jedného veľkého obchodu, aby sme si kúpili korčule na ľad. Po nájdení tých správnych sme konečne mohli ísť inam. Bola to veľká hala, ktorú mali prenajatú a pracujú tam. A viete čo sme tam robili? Hrali badminton :-)
Ten som nehrala pár rokov, naposledy keď som bola malá pred naším domom na ceste. Ale bolo to fajn. A od tej nedele nemám vôbec čas. V pondelok sme sa boli teda korčuľovať. Po troch rokoch som stála na korčuliach a spadla som iba raz. Zázrak :-)
V utorok, keď bol ten krásny dátum, 11.1. 2011, som bola s Adamom, tak sa volá ten Kanaďan, v jednom parku na juhu mesta. Ešte len sme tam vošli a už pred nami stáli jelene. Boli od nás asi 4 metre. A čo tam bolo husí. Som myslela, že sa mi o tom ich gagote bude aj snívať. Ale našťastie nie :-)
Prechádzali sme sa asi hodinu a pol. Bolo príjemných -23 stupňov, takže také malé osvieženie :-)
Pomaly sa zotmelo, tak sme išli zas do tej haly, kde sme sa rozprávali asi do 11 večer, aj spolu s tou kamarátkou a s jej mužom. A ráno som vstávala o 5, takže veľa som toho nenaspala. Ale bolo mi fajn.
 |
| Elliot z filmu Lovecká sezóna :-) |
Aj Adam je fajn. Ešte som takého chalana nestretla. A je odo mňa len o týždeň starší a dokonca je aj vyšší. Nie o moc, ale je a to je hlavné. A je veľmi milý. Otvára mi dvere, pýta sa ma, či niečo nepotrebujem,...
Skúšal dokonca aj čítať niečo po slovensky a asi pol hodinu sme sa na tom smiali v aute, keď sme pili teplé nápoje od Tim Hortons.
A viete ako sa hovorí. Príde to (láska), keď to najmenej čakáte. A ja som toto vôbec nečakala. Zatiaľ sa poznáme len krátko, ale máme toho veľa spoločného, tak uvidím, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára