Na tajomnú noc luny v splne verí i dnes veľa ľudí. Vždy znova sa tvrdí, že jej striebristé lúče dvíhajú z postelí námesačníkov, rušia spánok, zvyšujú hladinu zločinnosti i dopravných nehôd, podnecujú chuť na lásku aj agresívne reakcie.
Nejeden záhradkár podľa Mesiaca sadí i zberá úrodu. Niekto si zasa v tomto zmysle podľa kalendára vyberá termín operácie.
Predovšetkým tri rytmy sa spájajú s fázami našej, mŕtvej obežnice: cyklické výkyvy telesnej teploty, menštruácia a príchod na svet. Sú to však nepotvrdené súvislosti.
V roku 1940 vedci zistili, že vnímavosť ľudského oka za súmraku kolíše v troch prekrývajúcich sa periódách: v dennom, ročnom a mesačnom rytme. Okolo letného slnovratu vidí ľudské oko lepšie modrú než červenú - okrem dní okolo splnu, keď je to naopak. Potvrdilo sa to i v prípadoch, keď účastníci pokusu nevedeli, v akej fáze sa Mesiac nachádza. Dodnes sa však nepodarilo zistiť, čo tým príroda sleduje.
Zdá sa, že oveľa vážnejšie dôsledky má spln na ľudí s chorým srdcom. V polovici 90. rokov skonštatoval tím špecialistov mestskej nemocnice vo švajčiarskom Lugane, že v dňoch splnu je viac infarktov. Z 567 pacientov chorých na srdce ich takmer tretina, 170, dostala infarkt práve s splne, 14 z nich zomrelo. Okolo novu bolo takýchto prípadov len 131, deväť so smrteľným koncom. Zvyšok prípadov sa rovnomerne rozložil na ostávajúcich voľačo vyše dvadsať dní, keď Mesiac rastie a ubúda.
 |
| moje dielo |
V živočíšnej ríši to majú vedci ľahšie: tu ležia dôkazy o vplyve splnu ako na dlani. Podlá luny sa napríklad plne riadia svadobné obrady komára Clunio marinus, obyvateľa ostrova Helgoland v Severnom mori. Liahne sa a rojí v lete, keď je okolo Helgolandu najnižší stav vody, a to je buď pri splne alebo pri nove. Neomylnou časomierou je mu hučanie mora s pod hladinovou frekvenciou od 50 do 200 hertzov. Podľa toho samček pozná, kedy je voda dosť dlho preč na to, aby si našiel partnerku a ona mala čas naklásť vajíčka.
Iným obyvateľom mora odkázaným na spln je striebristá štíhla, len asi 15-centimetrová rybka Leuresthes tenuis, jediná ryba na svete, čo sa trie na súši, na brehu, a to výlučne pri splne alebo nove, v čase prílivu. V nespočetných tisícoch sa vtedy tieto rybky nechajú vlnami vyniesť na kalifornské pláže. Tam sa samičky obklopené samčekmi ležiac na chrbte až po prsné plutvy zahrabú do piesku. Milostný akt trvá pol minúty, oplodnené vajíčka ostanú pod päť až osem centimetrovou vrstvou piesku. Najbližšou vlnou sa potom ryby nechajú spláchnuť späť do oceánu. (toto som videla v telke, bolo to dosť zaujímavé)
Život pod taktovkou luny však nevedú len morské živočíchy, ale hoci i naše dážďovky. Ich čas činnosti a oddychu sa riadi podľa štyroch rytmov: 24-hodinového slnečného, 24,8-hodinového lunárneho dňa, ako aj polovičného a celého lunárneho mesiaca, 14,76 a 29,5 dňa. Najaktívnejšie si vyrývajú svoje podzemné chodby asi tri hodiny tým, ako je Mesiac najhlbšie pod horizontom, pričom sa ich aktivita ešte viac vystupňuje v čase splnu a novu.
Dokonca aj včely, ktoré by človek spájal prirodzene len so slnkom, sa riadia podľa Mesiaca. Rod Apis mellifera camica pochádzajúci z juhovýchodnej Európy sa najsilnejšie rojí pri splne, ak sú ich plásty usporiadané severo-južným smerom a otvor úfe smeruje na sever.
Ihličnanom pomáha Mesiac v splne a nove k väčšiemu množstvu vlahy
Silu Mesiaca pociťujú aj rastliny, pretože i na súši existuje príliv a odliv: ako sa naša prirodzená družica posúva po oblohe, deformuje sa pevnina až o pol metra. Človek to síce nebadá, kmene stromov však reagujú, menia v tejto súvislosti svoj priemer. Švajčiarski lesnícki bádatelia zistili, že kmene mladých smrekov sa rozširujú a zužujú v súlade s pohybom Mesiaca zakaždým o stotiny milimetra. Pritom tento jav vykazuje dva razy do mesiaca svoj vrchol, ako i najnižší stav - pri splne a nove. Objavitelia tohto javu sa domnievajú, že to súvisí s prísunom vody do kmeňov. Tak ako pri morskom prílive sa jej viac dostáva i stromom.
Podľa výpočtov francúzskeho astronóma Jacquesa Laskara práve Mesiac stabilizuje zemskú klímu, tlmí výkyvy šikmo stojacej zemskej osi. Bez Mesiaca by sa Zem tackala, jej os by sa zmietala od nula asi do 85 stupňov. Napríklad v čase severského leta by stálo Slnko mesiace takmer v zenite nad severným pólom, veľká časť južnej pologule by ostala v tme, polárne dni a polárne noci by trvali celé mesiace. Teplotné rozdiely v atmosfére by vyvolávali nepredstaviteľné búrky a na zem by sa spúšťali potopy dažďa.
zdroj: http://cezmin.czweb.org/Horoskop.htm
Tak čo, aj na vás vplýva spln? Napíšte do komentárov.
ťažko povedať, keďže som práve včera ochorela, či žeby to bol ten výkyv telesnej teploty? :D
OdpovedaťOdstrániť