My second life in Canada (report 2)

Počas letu sem ma ožiarilo až tak, ako keby som bola na röntgene, ale konečne som sa dostala k tomu, aby som napísala ďalší report z prostredia kanadského.

Ako už určite viete, som tu už tri týždne a už som si tu znovu zvykla. Znovu preto, lebo som tu už bola pred dvoma rokmi. Teraz ako keby som nadviazala na ten pobyt predtým. Vtedy som v septembri odchádzala, teraz som v septembri prišla. Je to ako keby to bolo včera, ale počas tých dvoch rokov sa stalo toho dosť. Ale nie o tom som chcela.

Postupne si tu všímam rozdiely medzi naším Slovenskom a Kanadou. Jednoznačne sú to obidve krásne krajiny, ale tu mi strašne chýba hneď niekoľko vecí. Tak schválne, napíšte do komentárov, čo to podľa vás je. Je to úplne jednoduchá vec, ktorú som mala doma každý deň. Tu to nevyrábajú, musia to dovážať. U nás je toho veľa druhov. Tak som zvedavá, či si tipnete správne. 

Chcela by som vám teraz priblížiť miesto, kde bývam. Náš dom sa nachádza pomerne blízko centra mesta, čo je výhoda. Bývam tu spolu s ocinom a ešte s dvoma Slovákmi. O ulicu ďalej máme hneď menšiu nemocnicu, centrum pre ľudí s rakovinou, školu, obchod, poštu, skrátka všetko, čo potrebujeme k životu.

Moja izba je otočená na východ, čiže každé ráno mi svieti do okna Slnko a večer zasa vidím krásny Mesiac. Nie je tu ani rušno, blízko máme park, kade preteká Elbow river. Je tu pekne. Oveľa krajšie ako kde sme bývali pred dvoma rokmi. Je skrátka vidieť, že sme v inej štvrti.

Máme aj záhradu, ale len takú menšiu, no za to tu máme na strome veveričie hniezdo. Áno, dobre čítate, hniezdo. Stretla som sa s viacerými, ktorý neverili, že veveričky majú hniezdo, tak pripájam aj fotku. 

O zábavu mám vždy postarané, keď sa pozriem z okna. Chodia sem hnedé, sivé aj čierne veveričky a už som videla aj bitku medzi nimi. Niekedy priletia aj straky, ktorých je tu mimochodom strašne veľa. A keď už sme pri zvieratách, jedna vec ma zarazila. Ľudia tu chodia so psami bez náhubkov ale čo som najviac prekvapená, tak chlapi tu majú psov nie veľkých, ale malých. Napríklad francúzskych buldočkov, čivavy, mopslíkov,...

Až dnes som videla jedného, čo mal na vodítku bernardína. Tak ja neviem, či tu nie je zohnať normálne veľké plemeno alebo čo.

A náš sused má huskyho. Tu je:

Vždy poobede ide s ním na dvor a asi 15 minút sa s ním hrá. Dosť málo.

Ak ste v Kanade, možno aj vám sa páči ich riešenie dopravy. Konkrétne tu, v Calgary máme City train, ktorý premáva cez celé mesto, zastávky nie sú moc ďaleko od seba a v centre na ňom môžete ísť zadarmo. Ďalej sa mi tu strašne páčia semafory, ktoré sú umiestnené vždy na opačnej strane cesty. Nie ako u nás, kde si môžete vážne poškodiť krčné stavce, keď sa pozeráte hore na semafor. Tu to máte pekne pred sebou.

A tie ich cesty. Strašne široké. Teda aspoň hlavné cesty. Tu by sa na cestu zmestili vedľa seba v pohode aj 4 autá a nemuseli by byť ani natlačené na sebe.

Majú tu pekne vyriešené aj kanály v meste alebo čo to je. Mreže s obrysom topánok. Takéto:

Viem, že som chcela ešte aj niečo iné spomenúť, ale teraz už si nepamätám čo. Tak nabudúce. Budem si to musieť asi písať :-)

P.S.: minulý týždeň piatok snežilo :-)