27. októbra 2010

My second life in Canada (report 5)

Tak a dnes som tu už presne 4 týždne. A čo sa za ten čas zmenilo? Obnovila som si cestovanie, predsa len, za dva roky sa tu čosi zmenilo. Podarilo sa mi schudnúť pár kíl, ale nie cielene. Našla som si tu kamarátku, poznám už dosť veľa Slovákov, s niektorými sa aj stretávam. No a pomaly sa chystám na Katarínsku zábavu, na ktorú sa veľmi teším, mala by byť budúci týždeň, tak som zvedavá. :-)
Teraz je Halloween, tak v nedeľu bude každému preskakovať, ale aspoň to zažijem na vlastnej koži a budem konečne vedieť, aké to je.

Včera, keď som išla po meste okolo jedného menšieho kina, stál tam chlapík, ktorý mal na tabuľke napísané: Keep smiling. Free hugs. Pokúšal sa ma nahovoriť, ale ja som sa len usmiala a išla som ďalej. A on na mňa zakričal, že toto som chcel docieliť, aby sa ľudia usmievali a že aké je to ľahké. Tak doteraz som to vídavala len v telke, ale teraz som to zažila aj v skutočnosti :-)

A ešte, aby som nezabudla, tak vám poviem, že som sa skoro stala svedkom vraždy. Asi pred dvoma týždňami sme išli na aute domov z obchodu a čakali sme pred koľajnicami, kým prejde mestský vlak. Lenže cez koľajnice prechádzala jedna babka s takým vozíčkom, čo mala pred sebou a neviem či nevidela, že jej bliká červená a ešte to aj je počuť, ale ona si veselo išla cez tie koľajnice. A to sme už všetci videli vlak, ktorý vychádzal spod kopca a ešte to bola aj zákruta. Ale našťastie stihol len tak tak rýchlo zabrzdiť (nechcela by som akurát vtedy v tom vlaku stáť) a ešte aj zatrúbil a babka nič, veselo si pomaličky pokračovala ďalej. Ale veľa nechýbalo a mohla sa stať nehoda.

A o pár dní neskôr som nehodu mohla mať zas ja. Prechádzala som normálne cez prechod, mala som zelenú. Autá, čo chceli ísť rovno stáli, lenže vpredu bol autobus. A vedľa bol jeden odbočovací pruh a tie autá mali tiež zelenú. A ako tak prechádzam popred autobus, zrazu spoza neho si to šinie auto a už chcelo pokračovať ďalej, keď ma vtedy vodič zbadal. Aj ten musel rýchlo zabrzdiť. Ale aké auto to bolo. Žiadny Ford, GMC alebo Pontiac, ale krásny strieborný Cadillac. A v ňom sedel taký starý dedko. Tu bežne starí ľudia majú také štýlové autá, napríklad Jaguár, Ferrari alebo Cadillac. Tí už si to môžu dovoliť.

Ak prežijem ďalšie dni v zdraví, napíšem vám ďalšie postrehy, ktoré by ste určite mali vedieť. V piatok idem prvý raz do práce, tak uvidím, aká mŕtva prídem domov. Dovtedy sa majte pekne :-)

1 komentár:

  1. teeeda pod kolesami cadillacu to by možno aj stálo za to zomrieť... :D ale som rada, že sa ti nič nestalo :) a tá babka čo bola? samovrahyňa? alebo len riadne hluchá aj slepá aj všetko... tststs ešteže majú kanaďania také skvelé reflexy :)
    a prečo si sa nenechala objať? veď to je aké skvelé, free hugs :)

    OdpovedaťOdstrániť